Nová tvár na hudobnej scéne, gitarista a spevák Tadeáš Hrozáň, predstavil pred pár dňami svoj prvý singel, v ktorom spieva z duše všetkým dievčatám. Ako skladba vznikla, aký vzťah má mladý hudobník k nežnému pohlaviu a čo plánuje v nasledujúcich dňoch, rozpovedal i pre Dámsku jazdu.
Predstavil si pred pár dňami svoj prvý singel Dievčatá. O čom táto skladba je a čím si sa inšpiroval k jej tvorbe?
Pesničku Dievčatá vnútorne vnímam ako oslavu dievčat. Ešte pred štartom mojej sólo dráhy sme s kapelou hrávali cover pesničky Dievčatá od Modusu. Už vtedy mi napadlo, že by som raz chcel skladbu na túto tému. Väčšinou spievam o láske, no skoro vždy je to smerované len k jednej osobe. Táto pesnička je, naopak, venovaná všetkým dievčatám.
Kedy a ako vznikla?
Bolo to už dávnejšie, vznikala postupne. Najprv som napísal refrén, potom som to nechal chvíľu tak a po nejakej dobe som to vytiahol a dopísal som zvyšok. Forma skladby bola od začiatku viac menej rovnaká, upravovali sme ju až neskôr v štúdiu. Niektoré veci sme vynechali, niektoré sme pridali. Vo finálnej verzii je navyše napríklad saxofón a znie to úplne inak ako predtým. Potiahli sme to viac do swingu, aby to bolo ešte tanečnejšie a také letné. Chcel som, aby bol môj prvý singel veselý, aby vzbudzoval v ľuďoch, a hlavne v dievčatách, radosť a dobrú náladu.
Keď už sme pri tých dievčatách, aké baby ti imponujú?
To je zákerná otázka (smiech). Páčia sa mi samostatné ženy. Čo sa týka výzoru, nemám vyhranený názor. Páči sa mi, keď sa dievča vie obliecť a páči sa mi na nich aj ženskosť. Nemám rád, keď sa zbytočne stavajú do role chlapa.
A čím obvykle dievča zaujme tvoju pozornosť?
Malo by byť milé a hlavne samo sebou. Nemám rád nejakú zbytočnú pretvárku.
V pesničke Dievčatá spievaš „Kvôli nim sa lámu kosti…“ Už si sa niekedy kvôli dievčaťu pobil alebo dostal do nejakého konfliktu?
Vyslovene do konfliktu nie, je to myslené skôr metaforicky, keďže chlapi kvôli ženám dokážu robiť šialené veci….
Si romantik?
Myslím, že každý z nás má v sebe väčší alebo menší podiel „romantična“, takže z tohto pohľadu áno.
K pesničke si zverejnil aj videoklip. Aký to bol pocit, byť obklopený toľkými dievčatami?
Pocit to bol, samozrejme, veľmi príjemný a som rád, že klip vyšiel podľa našich predstáv aj kvôli babám, ktoré v ňom účinkujú.
Nakrúcali ste v nahrávacom štúdiu TC Lemons. Kto všetko sa na klipe podieľal?
Za kamerou stál Roman Reissmuller a v takmer celom klipe sú na obraze dievčatá z tanečnej školy Assos Nelux. Okrem nich vo videu účinkuje aj moja kamarátka Miška z Ladies Dance Academy, ktorá sa k nám vlastne pridala až na poslednú chvíľu. Veľmi im všetkým ďakujem za spoluprácu. A hlavne chcem poďakovať nahrávaciemu štúdiu a vydavateľstvu TC Lemons, v ktorom pesnička aj celý klip vznikol. Skvelé prostredie a skvelí ľudia… Do poslednej chvíle sme netušili, ako to vyjde a výsledok je podľa mňa super.
Ako si spomínaš na nakrúcanie? Bolo niečo pre teba počas tohto dňa výnimočne náročné?
Najnáročnejšie pre mňa bolo asi to, že som bol v ten deň extrémne nevyspatý (smiech). Inak myslím, že všetko prebehlo bez problémov.
Čo by si na videoklipe vyzdvihol?
Páči sa mi jeho hravosť, farebnosť. Ten klip je, aspoň podľa mňa, veselý a má v sebe letnú atmosféru, aj keď je nakrútený v interiéri.
V slovenskom hudobnom šoubiznise si celkom nová tvár. Nie je to však krátko, čo sa venuješ hudbe… Kedy si začal aktívne hrať?
Hrám asi od pätnástich rokov. Mal som niekoľko kapiel, spočiatku som hral rock, no vždy ma to ťahalo k popu a chcel som sa prezentovať pod vlastným menom.
Na pódiu a v štúdiu si sa už napokon stretol aj s viacerými profesionálnymi hudobníkmi…
Áno, už som spolupracoval s viacerými profesionálmi, napríklad s Tamásom Beliczom, Jozefom Madolom, Karolom Šipošom, Michalom Danielisom, Marekom Noskovičom, Michalom Ballom a ďalšími. Dnes mi zas v kapele hrá na gitaru Daniel Gulyas, ten kedysi koncertoval s Mariánom Jaslovským. Zvyšok mojej súčasnej kapely tvoria mladí chalani, ktorých mená zatiaľ na hudobnej scéne tak nerezonujú, no sú to nadšení hudobníci, ktorí majú záujem aktívne hrať, a to je hlavné.
Ale neprezentuješ sa na pódiu vždy len s kapelou…
Nie, na menšie akcie alebo benefičné koncerty, kde je viac vystupujúcich a stačí zahrať len zopár pesničiek, chodievam aj sám.
Máš nejaké hudobné idoly? Existuje niekto, s kým by si si chcel raz zahrať na jednom pódiu?
Mojím snom je robiť raz predkapelu Edovi Sheeranovi (smiech). Páči sa mi na ňom, že vo svojich skladbách kombinuje rôzne hudobné štýly. V niektorých jeho pesničkách počuť napríklad aj pôvodný írsky folk. Je super, že dokáže takéto prvky vložiť do popovej hudby. A veľmi obdivujem, ako sa sám dokáže postaviť na pódium a len s gitarou odohrať dvojhodinový koncert, pričom divák sa ani na sekundu nenudí… V tomto je pre mňa veľkou inšpiráciou. Keby som mal hovoriť o slovenských a českých hudobníkoch, tak zo slovenských kapiel sa mi páčia IMT Smile a z českej scény sú mi blízki Lucie, konkrétne David Koller. Inak ani nemám niekoho vyslovene obľúbeného, počúvam strašne veľa hudby, zahraničnej aj slovenskej a hľadám v nej inšpiráciu.
Aké sú tvoje aktuálne plány?
Momentálne s chalanmi, ktorí so mnou hrávajú, zostavujeme nový koncertný program. Postupne by som chcel zverejniť aj ďalšie single a na jeseň by som rád zorganizoval sériu klubových koncertov a vydal album.
