„Niet horšieho slepca nad človeka, ktorý nechce vidieť. Niet horšieho hluchého nad človeka, ktorý nechce počuť. A niet horšieho blázna nad človeka, ktorý nechce pochopiť“.
(neznámy autor)
Zaujal ma tento výrok. Hlavne preto, lebo mne, srdcu veľmi blízky človek (a konštatuje sa mi to naozaj veľmi ťažko) je presne ten hluchý, slepý a blázon. Už dlhšiu dobu sa mu nedarí. Čo sa mu pokaziť môže, to sa pokazí. Čo mu vyjsť nemusí, to mu nevyjde. Dokonca ešte aj menšie úrazy mu križujú cestu. Keď niečo poviem, tak krúti hlavou a myslí si svoje. Ale položila som mu aj otázku, či premýšľal nad tým, prečo sa mu tak deje. Jeho odpoveď bola: „Lebo robím veľa vecí naraz“. Nuž, aj to je pravda. Nechápe však, že život, ktorý žije, je jedna veľká katastrofa a že situácie, ktoré zažíva, ho tlačia k tomu, aby ten svoj život už konečne upratal. To sú však z jeho pohľadu iba moje fantazmagórie. Ja tomu nerozumiem.
Požičiam si citát z „Listu Galaťanom 5.1“ zo Svätého písma:
Túto slobodu nám vydobil Kristus.
Stojte teda pevne
a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.
Veľa ľudí žije aj v súčasnej dobe v otroctve. Rozdiel je však medzi otrokom kedysi v Egypte za čias Faraóna a otroctvom dnes. Dnes sú ľudia otrokmi dobrovoľne. Nejako sa dali chytiť do rôznych obmedzení, zastrašovaní a tak stratili svoju slobodu. Zabudli prejavovať svoju slobodnú vôľu, boja sa voliť si podľa vlastného pocitu.
„Moja mama ma využíva, stále odo mňa niečo chce a keď to neurobím, vyčíta mi všetko možné, hovorí o mne, že som nevďačná a ja už nevládzem……“
„Môj šéf odo mňa chce stále viac a viac, pracujem na úkor svojho voľna, svojej rodiny, len aby bol spokojný….“
„Nemôžem dať výpoveď, lebo si nenájdem viac prácu…“
„Som v úplne nefunkčnom vzťahu, kde už vedľa seba v podstate ani nevieme existovať, kde už nám vadí dýchať aj spoločný vzduch, ale nemôžem ten vzťah ukončiť, lebo čo povedia susedia, rodina, deti ma odsúdia…..“
Mohla by som takto pokračovať ešte dlho. Sú to tie nastavenia, ktorým ja hovorím mentálne vzorce a mentálne brzdy.Človek si ich prináša buď z pôvodnej rodiny (otec, mama), z prostredia, v ktorom vyrastal, v ktorom sa pohybuje alebo si ich vytvára sám na základe svojich strachov. Veď si predstavte každý jeden takýto vzorec ako guľu na nohe. Skúste si zrátať, koľko ich so sebou vláčite! Skúste si napísať na papier úprimne a otvorene, čo robíte vo svojom živote inak, ako cítite. Niektorí budete možno veľmi prekvapení.
Opäť viem, o čom píšem. Nepresvedčíte ma žiadnym argumentom, že nemôžete konať inak, ako konáte v niektorých situáciách. Vždy môžete! Záleží však na tom, či chcete. A opäť ma pri tom napadol už známy výrok – „Ak človek niečo chce, hľadá spôsob. Ak nechce, hľadá dôvod.“
Nebuďte preto dobrovoľnými otrokmi vlastných obmedzení, strachov, predsudkov, či rôznych vzorcov, ktoré vám boli a sú vštepované.
Zapamätajte si, že
ste slobodné bytosti so slobodnou vôľou.
Nikto vás nemôže dostať tam, kam mu to vy sami nedovolíte. A nech je to akákoľvek životná situácia.
Páči sa mi aj výrok, ktorý som počula v jednom videu (naozaj neviem, v ktorom, pretože som ich videla už obrovské množstvo, ale tento výrok mi utkvel v pamäti):
Kto nechce byť vedený, musí byť vlečený.
Je dobré si zapamätať, ženikto vás neväzní, nikto vám neubližuje. Vy sami sa rozhodujete, či to niekomu dovolíte. Vždy máte totiž slobodnú vôľu a voľbu. Uverte tomu s plnou vážnosťou.
Autor: Inka Nemezis – úryvok z pripravovanej knihy.