Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Igor Melicher reaguje na aktuálnu situáciu v Európskej únii: EÚ hrá druhú ligu vlastnou vinou. Potrebujeme skutočný samit všetkých štátov Únie, nie len nejaké ad hoc schôdzky prezidenta Macrona
Nič nevystihuje stav EÚ lepšie ako slzy skúseného diplomata Christopha Heusgena na konci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorej sám predsedal.
Ten tvrdí, že ho dojala rozlúčka s tímom Mníchovskej konferencie, iné zdroje zas tvrdia, že plakal kvôli tomu, že sa končí svetový poriadok, v ktorom roky slúžil.
Nech je to akokoľvek, slzy na bezpečnostnú konferenciu takéhoto formátu nepatria. Žalostne presne však vystihujú situáciu, do ktorej sa Európska únia dostala vlastnou vinou.
Dlhé roky pritakávania a neschopnosť formulovať vlastné záujmy dnes strieda nová doba, kde prestávajú platiť prázdne frázy a je nevyhnutné vyjadrovať suverénne postoje, stáť si za nimi a presadzovať ich v silnej medzinárodnej konkurencii.
Únia sa v posledných rokoch dostala do pasce progresívnych mimovládnych organizácií, médií a „rozvojových“ fondov ako USAID, ktoré vytvorili iluzórny svet progresívno-liberálneho mainstreamu postaveného na jedinom názore, ktorý sa nesmel spochybňovať ani kritizovať. A v týchto dňoch dopadla kosa na kameň.
EÚ má deravé južné hranice, cez ktoré prúdia na kontinent milióny nepreverených ilegálnych migrantov. Namiesto tvrdého prístupu a zastavenia tejto ilegálnej činnosti však vidíme z prostredia západnej Európy snahy o podporu nelegálnej migrácie a útoky na všetky štáty, ktoré sú proti.
EÚ má za východnou hranicou konflikt, ktorý podnietili a rozpútali iné veľmoci. Únia však nie je schopná poupratovať si na vlastnom prahu a tlačiť na mier, čo by mala byť jej absolútne kľúčová povinnosť. Namiesto toho však z prostredia západnej Európy vidíme snahy o pokračovanie konfliktu, pokračovanie zabíjania a udržanie skrachovanej politiky bývalej americkej administratívy, ktorá smeruje jedine do veľkej vojny proti Rusku.
Americký prezident Trump má v jednom pravdu. Prečo by mala EÚ sedieť za rokovacím stolom, ak mala minimálne tri roky na to, aby začala rokovania s Ruskom a pokúsila sa konflikt vyriešiť. Ak sa o to Robert Fico a Viktor Orbán pokúšali, automaticky ich ochranný systém iluzórneho progresívneho mainstreamu začal napádať a vytláčať z relevantného diskurzu.
Dnes, keď lídri EÚ vidia, že sa Únia dostala do druhej ligy vlastnými chybami a žiadna s veľmocí ju nepovažuje za rovnocenného partnera medzinárodných vzťahov, tak nerozumejú tomu čo sa deje a prečo práve oni nemajú miesto za rokovacím stolom, ktorý sami celé roky odmietali a namiesto diplomacie uprednostňovali vojnu.
Únia dnes potrebuje veľký snem všetkých členských štátov EÚ, na ktorom budú prebiehať vážne rozhovory o tom, ako sa bude Európa správať v novej geopolitickej a bezpečnostnej realite, aká bude európska suverénna zahraničná politika, aké budú európske geopolitické záujmy a ako vidia členské štáty vlastnú bezpečnosť.
Členské štáty EÚ nepotrebujú ad hoc schôdzky francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý podľa výberu partnerov vidí z EÚ len jej pôvodnú Západoeurópsku úniu. Členské štáty EÚ potrebujú seriózny formát všetkých lídrov, kde sa pri sypaní popola na hlavu a odhadzovaní mentality nadradenosti bude riešiť aj budúcnosť Únie v úplne novom svete.
