Adriána, Ladislav, Beáta, Peter, Pavol…. Bol to náročný meninový týždeň. Hlavne pre FB. Celý týždeň sa na mňa valili statusy „úprimných“ gratulácií priateľov priateľom k meninám. Valili sa v dvoch kategóriách. Prvá bola tá, v ktorej sa prebudili „žijúce meninové mŕtvoly.“ Sú to pre mňa užívatelia FB, ktorí status dajú iba v prípade preferovaného mena. Nahádžu tam napríklad mená všetkých Petrov, ktorých majú v adresári FB a na pár týždňov vybavené. Druhou kategóriou sú ľudia, ktorí FB používajú pravidelne a do jedného statusu tiež hodia všetkých napríklad Petrov.
Vždy, keď takéto statusy vidím, príde mi akosi smutno. Viem, rýchla doba, rýchla doba. Ale to sme už naozaj na tom tak zle, že nedokážeme vyselektovať spomedzi Petrov takých, ktorí sú nám naozaj blízki a len tak zavolať? Keď už teda chceme blahoželať… Neviem, ale príde mi to na FB mimoriadne povrchné, neúprimné, trápne, až ponižujúce. Týždeň pred meninami a narodeninami, ktoré mám dva dni za sebou som premýšľala, či si na FB dopredu zverejním želanie, aby ma tejto povrchnosti a plytkosti všetci ušetrili. Že keď tam nebudem mať okrem kamarátov zo zahraničia žiadne blahoželanie, že to prežijem, že vôbec nepotrebujem budiť verejný pocit, ako ma ľudia milujú.
Smutno by mi naozaj bolo iba vtedy, keby nezavolal nikto. To by ma fakt mrzelo, ale naozaj nepotrebujem na svojom FB dva dni lajkovať „úprimné“ blahoželania od ľudí, ktorí mi celé roky nezavolali. Nie je vám to divné? Vám to naozaj nepríde divné? Vy to naozaj považujete za slušné a pomaličky za povinnosť na sociálnych sieťach blahoželať človekovi, ktorému neviem zavolať rok? Mne áno, lacné a smutné.
Raz som na narodeniny zavolala priateľke tuším až po 20 hodine. Ospravedlňovala sa, že tak neskoro, že som na to myslela celý deň, ale nejako som sa k tomu nedostala. So smiechom som dodala, že aspoň najlepšie na záver! Smutne reagovala, že sa nemám ospravedlňovať, že som stále prvá, ktorá jej zavolala. Zato celý FB má plný gratulácií. Priznala sa mi, že jej vôbec neurobili takú radosť, ako ja telefonátom.
Len toľko som dnes chcela. Ako mi to na FB nesmierne lezie na nervy. A tiež zamyslieť sa nad tým, ako lacno a povrchne žijeme.
Lucia Tomečková
