Formácia v zložení Eugen Botoš, Robert Vizvári a Martin Koleda vydá v USA svoju druhú štúdiovku Final Definition.
Slovenská kapela Finally dokončila prípravy očakávaného druhého albumu Final Definition, ktorý však zatiaľ nemá presný termín vydania. Štúdiovka ponúkne množstvo známych hostí, medzi ktorými sú napríklad Brian McKnight, Dionne Warwick, Marcus Miller, Sheldon Reynolds, Maysa Leak či Angela Johnson.
Klavirista kapely Eugen Botoš v rozhovore pre agentúru SITA prezradil, že trio, v ktorom pôsobia aj basgitarista Robert Vizvári a gitarista Martin Koleda, mieri s novinkou na americký trh. „Album je hotový. Vznikal dva roky, deň čo deň. Je na ňom množstvo prvotriednych umelcov z celého sveta. Naposledy takýto veľký projekt urobil Bob Geldof, keď spojil všetkých spevákov a muzikantov dokopy v roku 1988. Teraz to vzniklo na Slovensku. Album vyjde hlavne v Amerike, kde túto hudbu počúvajú. Samozrejme, bude možnosť ho kúpiť aj na Slovensku. Vo svete to funguje tak, že čo vyjde v Amerike, to berú všetci. Môžete vydať luxusný projekt na Slovensku, no Amerika si ho nevezme. Preto sa snažíme, cestujeme tri razy do roka do Ameriky, aby sme dostali tú najlepšiu zmluvu. Muzikanti sú z Ameriky, preto chcem našu hudbu adresovať práve tam. Navyše tam sa albumy stále predávajú. Musí to byť však celé dobre nastavené, myslím marketingové veci, biznis. To je neskutočne ťažké. V dnešnej dobe existujú Spotify, Deezer, ktoré síce slúžia na promo, ale autor dostane veľkú nulu, pokiaľ nie je chránený vydavateľstvom, agentmi a podobne. My si tieto veci chceme ustrážiť na sto percent,“ uviedol hudobník.
Skladateľ a multiinštrumentalista je tiež autorom nových piesní po hudobnej stránke. O texty sa postarali sami hostia. Výnimkou bola len 74-ročná Dionne Warwick, ktorá sa po čase rozhodla naspievať text Eugena Botoša. „Autorsky som robil všetky skladby ja, na dvoch som spolupracoval so spevákmi, ktorí si robili svoje linky. Texty si písali sami speváci, keďže sú to tie typy, ktoré nebudú spievať cudzí text. Okrem Dionne Warwick, ktorá si najprv chcela napísať svoj text, no po dvoch mesiacoch mi napísala, že si čítala môj a bude spievať ten, pretože žiadny iný sa k tej piesni nehodí,“ objasnil.
Muzikant mal pred nahrávaním novinky, ktorá je podľa jeho slov odlišná od debutu My Space (2010), presne určené ciele. „Mojím cieľom bolo, aby sme na albume mali vlastný štýl hrania, vlastný sound. Chcel som tiež nahrať dlhohrajúci album. Čiže nie taký, ktorý si človek raz vypočuje a založí, nie hollywoodsky film, ktorý si raz pozriete v kine a v živote sa k nemu nevrátite, ale album, ktorý budú ľudia počúvať roky a roky. Neviem, či sa to podarilo, to zistím o desať alebo o pätnásť rokov. Prvý album bol hľadaním sa nás všetkých. Všetci sme sa hľadali a našli sme sa v roku 2013. Som rád, že táto nahrávka nie je džezová, čo bolo mojím cieľom, ale je to album, ktorý je z 80 percent popový s prvkami naozajstnej hudby, nie toho, čo sa dnes hrá. Verím tomu, že ľudia, ktorí počúvajú kvalitnú hudbu, to ocenia a tí, ktorí kvalitnú hudbu nepočúvajú, to asi neocenia, no chytí ich tam možno niečo iné. Overoval som si to u kamarátov, ktorí počúvajú heavymetal alebo house a všetkým sa to páčilo. Džez som tam dosť schoval, album sme sa snažili urobiť viac-menej popovo. Na začiatku, keď som mal hotových 80 percent nahrávky, som nemal žiadne šablóny. No ku koncu prichádzali rôzne informácie, že by sme to mali urobiť viac komerčne, niektoré skladby zjednodušiť a podobne. Vtedy som začal používať šablóny, niektoré piesne som skracoval, doplnil som tam moderné zvuky, aby to bolo ‚in‘. Na začiatku to bolo spontánne, jednoducho sme šli za hudbou, melódiou a vypracovanými skladbami,“ vyhlásil Botoš.
„Často dostávame otázku z publika po tom, ako si ľudia vypočujú jednu, dve skladby, či sme zmenili štýl. Nám však nejde o to, aby sme zmenili štýl, jednoducho ide o to, ako sa Eugen pri tvorení skladby cítil. Vznikla tak tvrdá pieseň či balada, pri ktorej tečú slzy potokom. V tomto nevidím žiadnu šablónu. Mne osobne sa nový album páči viac ako predošlý. Je cítiť, že skladby sú vyzretejšie, sú vystavané, učesané. Cítim obrovský posun. Cítim viac farieb, emócií, viac muziky a srdca,“ doplnil Martin Koleda.
Finally sa nedávno vrátili z Kalifornie, kde sa zúčastnili na najväčšom svetovom hudobnom veľtrhu NAMM v Anaheime. Formácia si z podujatia priniesla množstvo nových skúseností. „NAMM bola veľká škola. Odohrali sme tam päť skladieb s viacerými hosťami. Pozvali nás tiež do veľmi známeho klubu Cafe Cordiale v Los Angeles, kde sa stretli stovky špičkových muzikantov. Celý ten večer bol o hudbe a o ľuďoch. Dostali sme na tácke napapať kvalitnú muziku, jednu kapelu za druhou. Pocit, že sme všetci kamaráti a ideme si zahrať, bol hmatateľný od začiatku do konca,“ prezradil gitarista.
„Tesne pred vystúpením sme si povedali, že zahráme jednu etno skladbu, ale v džez-rockovom prevedení. Povedal som si, že buď to vyjde, alebo nás vypískajú a ľudia po nás behali ešte polhodinu po vystúpení. Zavesil som to aj na YouTube. Boli tam výborní muzikanti, bolo vidieť, že kapely boli nacvičené, zohraté, že spolu hudobníci žijú a trénujú. Samozrejme, žiadne majstrovstvá sveta v tom, aby sa každý predviedol, kto ako hrá. Bol to jeden celok a bolo to úžasné a poučné. Zažili sme aj zábavný moment, ktorý bol zábavný skôr pre nás dvoch. Náš basgitarista bol totiž takmer počas celého festivalu chorý, čiže si z NAMM nič moc neužil. Dostal však prezývku Fugas,“ povedal Botoš.
„Bolo vidieť, že tá skladba, ktorú sme zahrali, naozaj zarezonovala. Na festivale bolo počas štyroch dní 110-tisíc ľudí. Stalo sa, že sme sa stretli s nejakými ľuďmi a spýtali sa, či sme náhodou nehrali v Cafe Cordiale. Bolo to iné, nádherné, mal som pocit zadosťučinenia,“ dodal Koleda.
Hudobníci majú pred sebou, ako sami hovoria, zlomové obdobie. Čaká ich vydanie nového albumu, no riešia aj množstvo ďalších aktivít, ktoré orientujú opäť smerom do USA. Začiatky ich cesty do zahraničia neboli podľa frontmana náročné. „Stačí byť drzí a nebáť sa. Bolo to celkom jednoduché. Máte demo, zoženiete si e-mail a pošlete pesničku. Samozrejme, bránu k tým veľkých spevákom nám otvoril producent a klavirista Jeff Lorber, ktorý je na scéne 40 rokov a pozná všetkých muzikantov. Náš projekt sa mu zapáčil hneď na začiatku a začal nám otvárať dvere. Situácia je taká, že ak chcete, aby vydavateľstvo pokrylo náklady týkajúce sa koncertovania, hotelov, leteniek a podobne, tak to jednoducho trvá. Náš agent to všetko v súčasnosti v Amerike dohovára, takže čakáme. Nedávno som mal v New Yorku stretnutie s ľuďmi, ktorí manažovali Whitney Houston, spolupracujú s Rihannou alebo Shakirou. Medzi nimi je aj jedna žena, ktorá spolupracuje so Sony a povedala, že urobí všetko pre to, aby mi vybavila spoluprácu s veľkým spevákom či speváčkou. Podľa nej títo ľudia potrebujú napredovať a sú otvorení rôznym spoluprácam. Ako napríklad Lady Gaga, ktorá minulý rok nahrala džezový album s Tonym Bennettom. Stále sú to len umelci, ktorí keď zarobia peniaze a sú známi, potrebujú sa hudobne posunúť niekde inde. Preto mi povedala, že si vie predstaviť, že by som spravil pieseň pre speváčku, akou je Rihanna alebo Shakira. Urobiť niečo naše, v našom štýle a ju do toho jednoducho zakomponovať,“ vyjadril sa klavirista.
Kapela v súčasnosti čaká na novinky z USA a v blízkej budúcnosti neplánuje žiadne koncerty. „Čakáme na ponuku z Ameriky. Právnik tam dohaduje niekoľko kontraktov. Čakáme na tú najlepšiu šancu. Ak nejaký kontrakt podpíšeme, treba sledovať webovú stránku a Facebook, kde budú všetky informácie. Dovtedy nedokážem robiť nič iné. Teraz prichádza ten zlomový moment. Buď sa to posunie alebo na tom budeme musieť ďalej pracovať. Myslím si však, že je to na spadnutie. Vždy som mal ambície vytvoriť kapelu, ktorá bude mať čo povedať celému svetu a nie len Slovensku alebo Českej republike. Je to otázka mesiaca a kapela Finally môže byť celosvetová. Môže aj nemusí, ale vyzerá to tak, že sa to stane a o tom sa mi nikdy v živote ani len nesnívalo,“ uviedol Eugen Botoš.
