Filmár, ktorý má na konte snímky ako Spalovač mrtvol (1968) či Holky z porcelánu (1974), sa dožil úctyhodného veku.
Vo veku 83 rokov zomrel režisér a herec Juraj Herz. O jeho úmrtí prostredníctvom sociálnej siete Facebook informoval v nedeľu v noci herec Andrej Hryc, s ktorým viackrát spolupracoval. „Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol pán Juraj Herz odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji,“ uviedol Hryc, ktorý sa neskôr pre portál omediach.com vyjadril, že mu smutnú správu oznámil Herzov brat Ladislav.
Vyšetrovatelia odhalili, čo zabilo amerického speváka Princea
Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Bol absolventom Umelecko-priemyselnej školy v Bratislave a vyštudoval bábkoherectvo na DAMU v Prahe. Bol hercom a režisérom v divadle Semafor, neskôr režisérom na Barrandove. Ako herec sa predstavil napríklad vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (1964), Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964), Pacho, hybský zbojník (1975) alebo Což takhle dát si špenát (1977). Režíroval filmy ako Znamení Raka (1966), Holky z porcelánu (1974), Den pro mou lásku (1976), Panna a netvor (1978), Deváté srdce (1978), Upír z Feratu (1981), Buldoci a třešně (1981), Straka v hrsti (1983), Zastihla mě noc (1985) či Galoše šťastia (1986). Za televízny film Sladké hry minulého léta (1969) podľa poviedky G. de Maupassanta získal Zlatú nymfu v Monte Carle. Bol autorom filmových prepisov literárnych diel Sběrné surovosti (1965), Spalovač mrtvol (1968), Petrolejové lampy (1971) alebo Morgiana (1972). Od roku 1987, po odchode do Nemecka, nakrúcal najmä pre televíziu, napríklad seriál Černí baroni (2004). Medzi jeho posledné snímky patria horor T.M.A. (2009), dráma Habermannův mlýn (2010) a poviedková dráma Slovensko 2.0 (2014), na ktorej spolupracoval s režisérmi a režisérkami Martinom Šulíkom, Petrom Kerekesom, Zuzanou Liovou, Mišom Suchým, Ondrejom Rudavským, Petrom Krištúfkom, Vierou Čákanyovou, Mirom Jelokom a Ivetou Grófovou. V roku 2009 mu udelili Českého leva za dlhoročný prínos, v roku 2013 získal na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne cenu Zlatá kamera. V roku 2015 vydal autobiografiu Autopsie (pitva režiséra).
