Keď som spúšťala súťaž o voňavé prekvapenia od Oriflamu, ani vo sne by mi nenapadlo, akú úžasnú odozvu to u vás vyvolá. Za posledné dni ste ma doslova zaplavili e-mailami, prostredníctvom ktorých ste ku mne, ako aj k čitateľkám nášho online magazínu prehovárali. S niektorými sme si perfektne pokecali. S inými dokonca komunikovali prostredníctvom Skypu, keďže momentálne pobývajú na druhom konci sveta. Nech už boli vaše e-maily dlhé, krátke, smutné či vyvolávajúce úsmev i pobavenie, chcem každej z vás povedať jedno veľké: ĎAKUJEM!
Jeden z najlepších e-mailov pochádzal od zástupcu mužského pohlavia, ale o tom až inokedy. 😉
Dnes vám prerozprávam príbeh Lýdie, ktorá sa mi zdôverila, že je veľmi zvedavá na vaše postrehy. Tak smelo do toho!
Hneď na úvod som sa opýtala Lýdie, ako by sa opísala. Pomenovanie, ktoré v súvislosti so svojou osobou uviedla, je „dievča od vedľa“. Na prvý pohľad obyčajná, nezapamätateľná pre väčšinu ľudí. Barbie či sexbombu by ste v nej dlho hľadali. Ak si však dáte tú námahu a venujete rozhovoru s ňou čas, zistíte, že je to milá a priateľská osoba. Trochu „snílek“, sem tam rojko a beznádejný romantik, ktorý miluje sledovanie Zápisníka jednej lásky, pričom dúfa, že raz stretne svojho Ryana Goslinga.
Celá love story sa začala uprostred perspektívne sa vyvíjajúceho vzťahu.
Nie je to práve šťastný začiatok, ako uviedla aj sama Lýdia. Tvrdí, že na nešťastí druhého a klamstvách, ktoré prinášajú bolesť, sa nikdy nedá postaviť nič dobrého a trvalého. Láska má však veľa podôb. Zavedie vás tam, kde by ste za „triezveho“ uvažovania nikdy nečakali, že skončíte. Odsudzujúce pohľady, ktoré by ste v súvislosti s druhou osobou štedro rozdávali, sa razom zmenia na nepochopiteľné. To nám celý svet nepraje? Prečo nám toľko ľudí krivdí a závidí naše šťastie? Väčšina z nás by tak reagovala pri pohľade na Lýdiu a jej novú lásku. Staršieho muža, ktorý by bez najmenších problémov mohol byť jej otcom. Aby bola romanca kompletná a Rosamunde Pilcherová naplnila stránky kníh, chýbala v celom príbehu ešte jedna premenná, ktorá skomplikovala už aj tak vzťah odsúdený na zánik. Syn. Muž vo veku Lýdie, s ktorým už skoro rok nažívala v harmónii a súznení. Kamarát. Milenec. Niekto, kto je vám nesmierne blízky, ale vy aj napriek tomu v kútiku srdca cítite, že mu niečo chýba. Aj keď je geneticky takmer dokonalý, malá odchýlka tam predsa len je. A kto je mužovi bližší ako jeho otec? A tak sa aj stalo. Stačil moment či dva na večeri, na ktorej hrdý Tomáš predstavil svoju vyvolenú ovdovenému otcovi. Slovo dalo slovo a Lýdia vedela, že presne tie maličkosti, ktoré Tomášovi ml. chýbali, spĺňal jeho otec. Jej Tomáš bol vášnivý cestovateľ. Jeho otec si perfektný deň predstavoval v pokojnej atmosfére domova. Ďaleko od ruchu veľkomesta. Presne ako Lýdia. Aj napriek veku okolo 45 rokov túžil ešte po deťoch. Jeho syn chcel objavovať svet, splavovať rieky či absolvovať výstup na najvyšsiu horu sveta. Ona sa prakticky narodila ako matka, ktorá od malička vychovávala svojich dvoch nepodarených bratov.
Ak ste raz matka. Nikdy ňou byť neprestanete.
Najprv prišli telefonáty. Rozhovory, ktoré nemali konca a predsa sa zdali prikrátke. Potom nasledovali kávičky, na ktorých jej Tomáš st. pripadal na míle vzdialený od jeho syna. Presne vedel, čo chce. Presne vedel, kam smeruje. Ako funguje svet, ktorý Lýdii v jeho prítomnosti pripadal stále menší. Postupom času sa obmedzil iba naňho. Nič nemalo význam a zmysel. Práca pre Lýdiu nikdy nebola prioritou. Nehľadala svoj vysnený dream job. Nebavila ju. Živila ju. Ako matka bez detí hľadala rodinný krb, teplo domova, ktoré by budovala spolu so svojím vyvoleným. To u Tomáša ml. nenašla. Jediné, čo dostala, bol skvelý sex a plno vzrušenia na chrbte motorky, ktorá ju miestami až desila.
Tomášov otec spočiatku citom odolával väčšmi ako Lýdia. Miloval svojho jediného syna viac ako čokoľvek iné. Aj napriek tomu citom podľahol a zradil syna, ktorý mu bol všetkým.
Ťažko povedať, či to bol osud. Možno to tak jednoducho malo byť. Niektorá láska vám dáva krídla a silu budovať. Iná je deštruktívna a zničí všetko okolo seba. O to viac však býva intenzívna.
Moment, keď Tomášovi ml. prezradili svoje vzájomné city, bol vraj súčasne začiatkom ich konca. Vtedy si to neuvedomovali. Spoliehali sa na to, že je ešte mladý a určite si čoskoro nájde inú lásku. Tak sa aj stalo. Ale vzťah medzi otcom a synom, predtým nedotknuteľný a pevný, naštrbil úder, ktorý ho poznačil. Už to nebolo ako predtým. Pravidelné návštevy sa zmenili na občasné sms-ky. Ako sa otec vzďaloval svojmu synovi, prehlbovala sa aj priepasť medzi ním a Lýdiou. Je až nepochopiteľné, ako vzdialení si môžete byť aj napriek tomu, že obývate jeden byt. Prespávate v tej istej posteli.
Najťažšie rozhodnutie
Presne týmito slovali opísala Lýdia svoj odchod zo spoločného bytu. Tomáš st. ju vyplatil a ona odišla tak ďaleko, ako jej to pracovné možnosti dovoľovali – do Austrálie. Ani fóbia z pavúkov či hadov ju neodradila od tohto rozhodnutia. Ako sama tvrdí, nikdy ich neprestane milovať.
Vždy budú mužmi jej života. Kapitoly, ktoré na seba nadväzujú a súčasne vylučujú jedna druhú.
Aj keď si veľa vytrpela a doslova utiekla na druhý koniec sveta, neoľutovala ani jeden zo svojich vzťahov. Veta, ktorú uviedla, vo mne rezonovala ešte niekoľko dní: Nikdy nestavajte svoje štastie na nešťastí iného. Aj keď sa nič dobré nerodí ľahko, škvrna, ktorá poznačí vašu začínajúcu lásku, sa postupne rozrastie ako zhubný nádor a zabije všetko dobré, ktoré vás predtým spájalo.
Keď som sa opýtala, ktorý vzťah bol pre ňu cennejší, neváhala ani sekundu. Ten druhý.
Ak by ste skutočne milovali toho prvého, nikdy by ste sa nezamilovali do druhej osoby.
Aký je váš názor: Mala Lýdia právo na zakázanú lásku? Čo by ste spravili na jej mieste vy? Potlačili city alebo im nechali voľný priebeh?
Týmto sa oficiálne spúšťa druhá časť súťaže: Nezabudnite komentovať, či už sem – na stránke alebo na facebooku. O druhej víťazke totiž rozhodnote vy (vaším lajkom) na koment jednej z vás.
Stále môžete svoje námety a príbehy posielať na e-mailovú adresu: monika.vrankova@gmail.com
Teším sa na každý jeden z nich!
Vaša Monika ♥
