Bolo to dávno, no v mojich spomienkach ako včera. Pohodlne sa usaďte, rozpoviem vám to celé …
Voľby na pôrodnici som zažila v máji roku 1986. Celá šťastná z narodenia krásnej dcérky som si po pôrode plnými dúškami užívala krásu materstva, a doma ma čakali muž s 2 ročným synčekom. Hoci to bolo pred viac ako 30 rokmi, v mojich spomienkach je to ako včera. Po prvom rizikovom tehotenstve a komplikovanom prvom pôrode som si povedala : “Nikdy viac ! Nikdy viac to zažiť, nikdy viac do týchto priestorov, nikdy viac do tejto budovy”. A poznáte to “Nikdy nehovor nikdy”. Milovaný synček mal niečo vyše roka a vo mne sa zrodil nový život. Môj rozum dookola opakoval, že to bude opäť rovnako náročné rizikové tehotenstvo a rovnako komplikovaný pôrod, a to som už predsa nechcela ! Moje srdce hovorilo jasne, že ľudský život je najvyššia hodnota, dieťa je Boží dar, všetko zvládnem a teším sa na naše druhé bábätko !
Druhé tehotenstvo aj pôrod boli bezproblemové a dcérka nádherná. Na pôrodnici som si uživala každú chvíľku s ňou a vedome si nevšímala nedokonalosti socialistického zdravotníctva. Druhý deň po pôrode bolo na oddelení veľké upratovanie – budeme voliť. Príde volebná komisia s urnou a obálkami. Tí skôr narodení si pamätajú, aké možnosti výberu vtedy boli… Veľmi presne si spomínam, ako som v nemocnici sedela na vysokej posteli so zvýšeným podhlavníkom, ľavá ruka kolembala perinku s dcérkou a pravá ruka vhadzovala obálku do volebnej urny. Mobily na selfie vtedy neboli – bol tam nejaký novinár s fotoaparátom pre mamičky, ktoré chceli v novinách vyznať svoju lásku k socialistickej vlasti. Ja som záujem nemala.
Po odchode organizovaneho cirkusu z izby mi vyhrkli slzy z očí pri pohľade na nevinnú tváričku mojej milovanej dcérky a v tichej modlitbe som vrúcne prosila o to, aby takýto potupný pocit “slobodnej voľby” moja dcérka, moje deti v dospelosti nemuseli zažiť. Cez slzy a okno nemocničnej izby som videla krásnu nitriansku Kalváriu … vtedy nevediac, že tam budeme raz spolu šťastne žiť … vtedy nevediac, že to boli posledné totalitné voľby … vtedy nevediac, že dcéra sa rozhodne študovať politilógiu … vtedy nevediac, že o viac ako 3 desiatky rokov pôjde slobodne voliť už ona s jej rodinkou, s jej tromi rozkošnými deťmi a mojimi vnúčatami … vtedy nevediac, že aj po vyše 30 rokoch sa ľudia naľakajú veľkého počtu strán alebo kandidátov v ponuke … vtedy nevediac, že ľudia tak rýchlo zabudnú na potupný pocit nemať na výber … vtedy nevediac, že aj po vyše 30 rokoch stále budú riadiť tento štát preoblečení boľševici a ich potomkovia… vtedy nevediac…
Zaujíma Vás, ako dopadli voľby v tom 1986 roku? Boli to posledné totalitné parlamentné voľby u nás. Málokto by v roku 1986 uveril, že komunistickému totalitnému režimu zostáva už len pár rokov oficiálnej slávy. V roku 1986 bola u nás stále normalizácia – bol to rok, kedy v Rusku (tak sme ľudovo nazývali celý Zväz sovietskych socialistických republík) jeho komunistický šéf Gorbačov vyhlásil “perestrojku” a “glasnosť”. Bol to rok jadrovej havárie v Černobyle – 26. 4. 1986 cca 1 mesiac pred našimi voľbami došlo v ukrajinskej jadrovej elektrárni neďaleko obce Černobyl k mohutnej jadrovej explózii.
Radioaktívny mrak vietor unášal cez východnú Europu na západ, a zasiahol aj naše Československo. Bola to najväčšia jadrová havária v histórii, ale úrady udalosť bagatelizovali a pred možným nebezpečenstvom obyvateľov nevarovali – možno preto, aby nebol ohrozený priebeh bombastických osláv 1.mája a spomínaných májových volieb… Po voľbách v 1986 vznikla staronová federálna vláda premiéra Lubomíra Štrougala a predsedom FZ sa stal znovu Alois Indra. On vo svojom úvodnom vystúpení poučil poslancov o ich základnej povinnosti : “Každý poslanec Federálního shromáždění musí svůj hlavní úkol vidět ve vysvětlování politiky Komunistické strany Československa a Národní fronty, a musí pro její uskutečňování získávat lidi.” Ľudovo povedané : “Musíte plniť príkazy strany a o ich správnosti presviedčať voličov ! Názory voličov nás nezaujímajú. ” Pripomína to niečo iba mne ?
Prečo píšem tento článok ? Aby som mojim rovesníkom pripomenula potupný pocit nemať na výber … aby som mladšej generácii priblížila časy nedávne a tak rozdielne … aby sme slobodné voľby nepovažovali za samozrejmosť… aby som zdieľala osobný príbeh s ľuďmi váhajúcimi či to má zmysel… A ako sa budem v každých voľbách rozhodovať ? Podľa mojich hodnôt, podľa mojej ústavy.
A pôrodnicu som úspešne zvládla aj po tretíkrát! Som šťastná!
Dodka Danová
