Aj keď to znie paradoxne môj život zničilo tehotenstvo. Zničilo moje sny, túžby, plány, životné ciele. Bola som dievča ako každé iné. Bola som drobná ale dobre stavaná. Už ako ôsmačka na základnej škole som vyhrala súťaž miss školy. Nevenovala som tomu pozornosť, bolo to z recesie. Už vtedy som bola svojrázna a priebojná. Chcela som každej dokázať, že ja na to mám. A aj som mala. Dostala som sa na strednú školu aj napriek tomu, že každá učiteľka mi odporúčala učňovku.
Skončila som ako najlepšia z triedy. V tom čase som začala chodiť z chlapcom zo susedstva. Po strednej som chcela ísť na policajnú akadémiu. Tvrdo som makala na skúšky. Za mesiac som schudla sedem kíl. Moja kondička nebola nikdy lepšia. Termín skúšok sa blížil.
A prišlo to. Prvé milovanie. Čerstvých osemnásť som oslávila ani nie s rodinou, ale so svojim novým chlapcom. Romantická večera, sviečky, trocha sektu, nové spoznávanie tela…A vtedy sa to všetko pokazilo. Stačilo len raz, ale bolo to isté. Všetky moje sny a túžby sa rozsypali ako domček z kariet.
Nestihla som ani skúšky na akadémiu. V deň skúšok mi lekárka povedala, že som tehotná. Zničilo sa všetko. Moje sny, túžby, plány. Ostalo len dieťa. Do svadby ma dotlačili svokrovci.“Mamička“ čítala v kostolíku sväté písmo. Svadba musela byť ešte pred narodením. Už vtedy som mala takmer tridsať kíl navyše. Despotický svokor, svokra, ktorá s ním súhlasila vo všetkom, moji rodičia, ktorí tvrdili, že lepšiu partiu som si ani nemohla želať. Ako by to nestačilo, do roka som bola zas tehotná.
Moje úspory išli na podviazanie vaječníkov pri cisárskom, keď sa mi narodilo druhé dieťa. Toto sa manžel nikdy nedozvedel. Bola by som rodila ako jabloň každý rok.
Dni plynuli jeden za druhým a ja som prepadala čoraz väčšej úzkosti. Po pôrode som navyše trpela laktačnou psychózou a k deťom som si nevedela nájsť cestu. Závidela som puto, ktoré mali s deťmi iné matky. Bolo to strašné. Moje sny ostali nenaplnené. Jedinú radosť odvtedy vidím v jedle. Varím si stále. Čo najlepšie. Kalorické, chutné, nezdravé. Z mojich 53kíl som skončila na 135. A rastie to. Nenávidím sa za to. Nevidím žiadne perspektívy. Už kvôli deťom som chcela schudnúť. Držala som diéty, cvičila som. Pri ďalšom negatívnom tehotenskom teste ma manžel jemne povedané prefackal. On stále chce mať veľkú rodinu. Ja nie.
Rezignovala som. Svokra mi zmanipulovala deti tak, že ma berú ako príťaž. Manžel pri mojom neúspešnom oplodnení porušil 6. prikázanie a s milenkou čakajú dvojčatá. Svokor na mňa kydá, kde príde. Z práce ma vyhodili, lebo pre moju stálu pažravosť som nestíhala robiť a pre obezitu sa aj hýbať. Neviem, ako hlboko je moje dno. A keď tam padnem, či sa dokážem vôbec od neho odraziť. Večerná dávka kalórií naplnená. Idem spať s pocitom menejcennosti. Možno raz… malá kvapka nádeje. Moja dcéra mi dala pusu na dobrú noc…..
