Sympatická krehká pesničkárka Sima pôsobí nežne a nikto by nečakal, že okrem bicyklovania, lozí po kopcoch. Len pred pár dňami sa vrátila z Francúzska, kde vyliezla na Mont Blanc, aby načerpala sily na nasledujúce turné. Od novembra do polovice decembra ju čakajú koncerty v osemnástich mestách Slovenska a okrem kapely ju bude sprevádzať Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu.
V júni se bicyklovali s OZ Parasport24, ako ste sa tam dostali?
Pred rokom som s radosťou prijala pozvanie na koncert Hudba bez bariér, ktorý je súčasťou tohto cyklistického 5-dňového maratónu. Rada podporujem podobné akcie s hlbokou charitatívnou činnosťou. Zoznámila som sa s organizátorom Miroslavom Buľovským a ostatnými členmi štábu, ktorí mi navrhli, či si s nimi nechcem aj zabicyklovať. Spoznala som úžasných nadšených ľudí, prebicyklovala som s nimi zo Svitu do Bešeňovej prvú etapu a druhú do Banskej Bystrice. Tam som sa s nimi rozlúčila, lebo som mala už inde povinnosti, ale bolo to veľmi príjemné a absolvovala som to s nimi druhý raz.
Máte všeobecne kladný vzťah k športu, trénovali ste, alebo len tak sadnete na bicykel a idete?
Športujem, ale musím priznať, že po zime bol toto prvý väčší športový výkon, čo som samozrejme aj pocítila (smiech).
Pred niekoľkými dňami ste sa vrátili z Francúzska, kde ste vyliezli na Mont Blanc. Odkiaľ sa vzala vo vás dobrodružnosť a túžba po lezení?
Asi pred šiestimi rokmi bola na svojej prvej väčšej túre, zistila som, že byť v horách a len tak niekam vyliezť a kochať sa krásnou prírodou, ma robí veľmi šťastnou. Vtedy sa vo mne možno začala prebúdzať tá radosť z turistiky a z pobytu v horách, ktorá je aj teraz každým dňom väčšia.
Pamätáte kde a kedy ste prvý raz liezli po kopcoch?
Moje prvé kopce boli Rozsutec a Ďumbier. Tam som bola ešte počas obdobia na vysokej škole a veľmi sa mi to páčilo.
Ako, kedy a kde vo vás skrsla myšlienka vyliezť na „Biely vrch“?
Približne pred rokom som prvýkrát zatúžila ísť na Mont Blanc. Počas celého roka som si o tom len tak snívala, až zrazu prišla možnosť a ja som ju prijala. Môj kamarát, horský vodca, sa mi ozval, že sa s nejakými Slovákmi chystá na výstup na Mont Blanc a ak chcem, tak sa môžem pridať. Bola to otázka dvoch dní, kedy som sa musela rozhodnúť či idem, kúpiť si letenky a zohnať potrebné veci.
Prečo práve Mont Blanc?
Presne preto, prečo rada chodím aj do Tatier. Mám rada hory, turistiku, lezenie, čerstvý vzduch, ale aj sneh. Mont Blanc je spojenie toho všetkého – v najvyššom vrchu Európy. Nešlo mi o to, aby som niečo dokázala sebe alebo iným, ale o to, aby som si splnila niečo, čo ma urobí šťastnou. Pocit, keď som vysoko nad všetkým ma zároveň napĺňa akousi slobodou a vďačnosťou, za to že som.
Ako ste trénovali?
Keďže to všetko prišlo tak „zrazu“, nemala som kedy absolvovať väčšiu prípravu. Našťastie som celé leto bola skoro stále v pohybe, pobehala som zopár tatranských štítov, preto som sa cítila že som celkom v dobrej kondícii.
S kým ste vyliezli na vrchol?
Do Chamonix som išla s mojou kamoškou, ktorá miluje hory rovnako ako ja. Boli sme spolu na aklimatizačných túrach, no samotný výstup som však už išla len ja a horský vodca.
Kto sa najviac o vás bál?
Asi priateľ, rodina a moji najbližší priatelia. Ale zároveň som cítila, že mi to veľmi prajú.
Popíšte aké to bolo od príchodu na úpätie hory po vrchol – koľko to trvalo, či sa šlo ťažšie hore alebo dolu…
Celé to trvalo dva dni. Prvý deň sme šli na chatu Gouter, kam cesta zdola trvala asi 6-7 hodín. Bol tam jeden úsek, kde padali kamene a my sme museli počkať na chvíľu, kedy nepadajú – a vtedy sme to museli prebehnúť. Toto miesto bolo veľmi adrenalínové. Na ďalší deň ráno o druhej hodine sme vstávali a išli už na samotný Mont Blanc. Museli sme sa trošku ponáhľať, keďže v ten istý deň nám zároveň išlo aj lietadlo zo Ženevy domov. Takže z Mont Blancu už sme šli rýchlejšie. Síce sa mi trošku točila hlava z vysokej nadmorskej výšky, neľutujem že som tam bola. Bolo to nádherné!
Pocity – zima, teplo, čo ste jedli počas výstupu?
Zima. A veľká. Hore bolo asi mínus trinásť stupňov, ale našťastie vyšlo slnko, tak nás začalo zohrievať. Počas samotného výstupu na bielu horu som nejedla nič, lebo som nejak v tej zime a nadmorskej výške ani nemala chuť. Keď som však zliezla dole, hneď som to dohnala a dopriala si polievku, koláčik a bagetku.
Ďalšia výzva pre vás? Kam sa vyberiete?
Možno sa jedného dňa zobudím a v mojom srdci bude túžba ísť ešte niekam, no zatiaľ sa skôr teším z toho, aké krásne – horské – turistické bolo pre mňa toto leto. Som plná vďačnosti, že som to zvládla a že som mala možnosť zažiť ten nádherný pocit – vidieť svet zo 4808 metrov nad morom. Od novembra do polovice decembra však idem slovenské turné s Dievčenských speváckym zborom Slovenského rozhlasu, navštívime 18 miest, takže to bude tiež adrenalín skoro ako na Mont Blanc.
