Mladého Inda čakala sľubná kariéra šéfkuchára v luxusných reštauráciách. Keď však zbadal chudobu, ktorá vládla v uliciach jeho rodného mesta, rozhodol sa svoj talent, voľný čas i peniaze venovať ľuďom v núdzi.
Narayanan Krishnan, 34-ročný rodák z Indie, mohol mať v živote ako na ružiach ustlané. Ako príslušník najvyššej indickej kasty brahman núdzou nikdy netrpel. Úspešný šéfkuchár, ktorý bol niekoľkokrát ocenený a pracoval v prestížnej sieti reštaurácií v Taj Hotels, sa v roku 2002 chystal odísť do Ženevy, kde mal pripravovať jedlá v päťhviezdičkovom hoteli. Pred odletom do Európy ešte poslednýkrát odcestoval do mestečka Madurai, aby sa rozlúčil so svojou rodinou. Tu sa mu naskytol pohľad, ktorý obrátil jeho život o 180 stupňov.
„Na ulici som zbadal veľmi starého muža, ktorý jedol svoje vlastné výkaly. Veľmi ma to zasiahlo, na pár sekúnd som zostal v šoku. Potom som tomu mužovi viackrát poskytol jedlo a rozhodol som sa, že to je to, čo by som mal robiť do konca svojho života,“ uviedol Narayanan.
V priebehu niekoľkých hodín sa šikovný šéfkuchár rozhodol, že namiesto varenia luxusných chuťoviek, ktoré človek nutne nepotrebuje k svojej existencii, sa radšej zameria na kŕmenie hladných ľudí. „Celú noc som premýšľal, čo to vlastne robím. Predávam tanier praženej ryže za 10 dolárov v hoteli, kam ľudia chodia, aby si dopriali jedlo pre zábavu, radosť, oddych či z rozmaru. Nie na zahnanie hladu. Zjedia polovicu porcie a zvyšok nechajú na tanieri. Bola to len iskra, ale veľmi mocná,“ spomína mladý Ind, ktorý prvotnú myšlienku rozdúchal na veľkú vatru. Narayanan sa vzdal práce vo Švajčiarsku a založil neziskovú organizáciu Akshaya Trust.
Šéfkuchár vstáva každé ráno o 4. hodine, aby navaril jednoduché vegetariánske jedlá, ktoré potom s tímom dobrovoľníkov naloží do požičanej dodávky. Následne spolu cestujú desiatky kilometrov, aby nakŕmili bezdomovcov v jeho rodnom meste a širšom okolí. Denne takto pred hladom zachránia okolo 400 ľudí.
„Poháňa nás panika a vedomie toho, aké utrpenie dokáže spôsobiť hlad. Sám od týchto ľudí naberám energiu. Jedlo, ktoré varím, radosť, ktorú im tým urobím – to je tá energia. Chcem pomôcť nášmu ľudu,“ uviedol Narayanan, ktorý získal prax aj v holičstve, a tak ľuďom často pomáha aj s udržiavaním hygieny a dôstojnosti.
Príspevky od dobrovoľníkov pokryjú jedlo pre chudobných len na 22 dní, zvyšok dopĺňa kuchár z vlastného vrecka. Narayanan prenajíma dom, ktorý dostal darom od starého otca a všetky takto zarobené peniaze posúva ďalej. „Moji rodičia boli najprv veľmi nešťastní, na moje vzdelanie totiž minuli veľa peňazí,“ vysvetlil Narayanan. Keď ich však zavolal na jednu z pochôdzok, mama zmenila názor. „Povedala mi: ´Kŕmiš všetkých tých ľudí, po zvyšok života budem kŕmiť ja teba,´“ vysvetlil kuchár.
Od založenia neziskovej organizácie uplynulo už vyše desať rokov, počas ktorých mladý Ind stihol za pomoci dobrovoľníkov naservírovať vyše 1,5 miliónov porcií jedla a zachrániť pred hladom desaťtisíce ľudí – bezdomovcov, seniorov, ktorých opustila rodina či mentálne zaostalých. Hoci Narayanan býva s dobrovoľníkmi priamo v sporo zariadenom centre organizácie, vôbec sa nesťažuje. „Cítim sa veľmi spokojne a šťastne. Som zanietený, mám rád svoju prácu a chcem žiť s mojím ľudom,“ dodal štedrý šéfkuchár.
www.cnn.com