Novinár Roman Martiška sa na svojej sociálnej sieti zamyslel nad kampaňou/nekampaňou prezidentských kandidátov počas Veľkej noci:
VEĽKONOČNÝ POKOJ PODĽA PREZIDENTSKÝCH KANDIDÁTOV
Sľubovali, že počas sviatkov Veľkej noci nám dajú pokoj. Obaja Ivan Korčok aj Peter Pellegrini pochopili, že najväčšie kresťanské sviatky netreba zašpiniť politikou, treba sa venovať rodine, blízkym a priateľom. Ako sa im podarilo dodržať sľub?
Kto si myslel, že kandidáti zmiznú zo sociálnych sietí, ten musel padnúť z rozkvitnutej hrušky rovno na nos. Kampaň, v ktorej ide o Prezidentský palác sa nemôže zastaviť úplne, ale obaja (ne)kampaňovanie poňali po svojom.
Aj jeden aj druhý sa vydali na turistiku. Pellegrini na Veľkej Javorine, nič čo by mu volič nedokázal uveriť, napokon je pravidelným účastníkom pochodu Skýcov – Zlatno, čiže otázka: Pán Pellegrini, bude aj svalovica? By bola zbytočná. Korčok sa ako správny vlastenec vybral do Brezovej pod Bradlom a vyšliapal k Mohyle Milana Rastislava Štefánika, kde predviedol klasický prejav s vlajkou v ruke. Okrem vlastenectva je nemožné mu uveriť aj úctu k vlajke SR, niet divu, že internet zaplavili koláže, na ktorých drží americkú a dúhovú vlajku.
Patrí ísť aj do kostola! Nuž, keď už máme plné huby toho kresťanského národa, čo je mýtom možno od 90-tych rokov, tak aspoň na ten najväčší sviatok by sa patrilo do toho kostola ísť. Pellegrini síce zvolil impozantnejší chrám Dóm svätého Martina, ale okrem pekných fotiek si musel “vytrpieť” aj kázeň arcibiskupa Stanislava Zvolenského, niekde v menšej dedinke by povinnosť dokázal splniť do hodiny… Korčok zabil dve muchy jednou ranou, dokázal, že je praktizujúci evanjelik a fotografiou s farárkou Annou Polckovou poslal odkaz, že je mu srdcu blízka ideológia, ktorú Milan Majerský pred parlamentnými voľbami účelovo nazval pliagou, čím si zabezpečil preskočenie brány do Národnej rady. Jeden u biskupa, druhý u priateľky. Komu veriť kampaň v kostole viac? Nutné je spomenúť aj to, že počas najväčšej nedele v roku Korčokovi dobrovoľníci plnili schránky jeho novinami. Načo a prečo otravovali ľudí a hnevali psov aj teraz? Podobnosť s istou sektou môže a nemusí byť náhodná!
Pellegrini plietol korbáče, jedol slovenský chlieb a Korčok nemal plné ústa tradícií, ale ako správny vlastenec Pellegriniho, a to dokonca až tak, že na svete je ďalšie trestné oznámenie pre napadnutie webu, za ktoré môže, samozrejme, Pellegriniho tím, maniere z vlády, ktorá vykonávala rozsudky bez rozhodnutia súdu Korčokovi zostali. Prečo by Pellegriniho tím napadol web súpera týždeň pred voľbami, v čase “pokoja zbraní”? Aby dostali okuliare a dlhý nos na televízne obrazovky? Čo si myslí, že kandiduje proti Igorovi Matovičovi? Tomuto môžu uveriť len pravoverný svedkovia Korčoka!
Tesne pred sviatkami ešte kandidáti stihli diskusiu v médiu, ktoré sa snaží hrať na verejnoprávne. Ani skákanie Pellegrinimu do reči nedokázalo prehlušiť aroganciu Korčoka, ktorý moderátorke prikázal, aby bola teraz ticho! Korčok sa schváli 30 ročnou službou politikom, samozrejme, hovorí o službe Slovensku, ale toto je diplomat? Veď Korčok má kratšiu zápalnú šnúru ako Ján Slota po troch deci tvrdého! Nemožno sa čudovať tomu, že v čase ministrovania Korčoka boli vzťahy s Maďarskom na bode mrazu!
Ako sa darilo kandidátom dať voličom pokoj? V duchu Veľkej noci zradili obaja, ale – ktorý to dal na sv. Petra a ktorý naopak na Judáša?
