Od septembra je pre každé dieťa, ktoré dovŕši päť rokov povinné predprimárne vzdelávanie. V tomto procese je kľúčový prístup rodičov, ktorí dokážu dieťa na novú etapu pripraviť a uľahčiť mu nástup do nového prostredia. Rodičia, ktorí deti do predškolské zariadenia nedajú, by mali dodržiavať určité pravidlá.
Absolvovanie predprimárneho vzdelávania môže deťom pomôcť pripraviť sa na nové povinnosti, ktoré sú spojené s nástupom do prvého ročníka základnej školy. Psychologička a odborná garantka Linky detskej istoty Katarína Trlicová vysvetľuje, že „predprimárne vzdelávanie a kvalitné predškolské zariadenie podporuje osobnostný, sociálny, kognitívny ako i emocionálny a morálny rozvoj detí, čo prirodzene dopĺňa výchovu a starostlivosť v rodinnom prostredí.“ Deti sa zároveň podľa jej slov učia novým pravidlám.
Rozhodnutie je na rodičoch
Rodičia sa môžu rozhodnúť aj pre domáce vzdelávanie. V praxi to ale znamená, že každé dieťa musí byť zapísané do materskej školy, aj to, ktoré bude mať vzdelávanie domácou formou. Individuálne vzdelávanie musí schváliť riaditeľ materskej školy. O takúto výnimku môžu požiadať rodičia aj v prípade, že dieťa nemôže zo zdravotných dôvodov navštevovať materskú školu. Podľa slov psychologičky by si mali rodičia nastaviť určitý režim a ten dodržiavať. „Mali by sa venovať rôznym aktivitám tak, aby zabezpečili vývin dieťaťa v žiadúcom a komplexnom bio-psycho-sociálnom rozsahu.“ Dôležitý je pre deti dostatok pohybu v prírode, budovať si rôzne sociálne kontakty nie len s rodinou ale aj s rovesníkmi. „Dieťa potrebuje aby ste sa s ním veľa rozprávali, čítali si rozprávky, príbehy a encyklopédie,“ dodáva Katarína Trlicová.
Spoločenské hry ako nástroj
Podľa Štěpánky Zoubkovej, odborníčky na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik, práve hry pomáhajú rozvíjať kreativitu detí, odbúravajú strach z nových vecí a zároveň posilňujú emočný kvocient. Rodičia by však mali vybrať správny typ hry. Štepánka Zoubková hovorí, že ideálne je pexeso, ktoré rozvíja krátkodobú pamäť, pozornosť a zároveň buduje slovnú zásobu. „Podstatné je, aby sa rozvíjala u dieťaťa fantázia a schopnosť sa jasne vyjadrovať. Hry okrem slovnej zásoby pomáhajú budovať sociálne zručnosti a zároveň učia deti trpezlivosti.“ Na to nadväzuje aj psychologička Katarína Trlicová, podľa ktorej je potrebné ponúknuť dieťaťu práve edukatívne a tvorivé hry. „Veľmi dôležité je ponechať dieťaťu aj čas byť sám so sebou a hrať sa podľa vlastných predstáv a fantázie.“ Zo sociálneho hľadiska sú podľa nej dôležité práve spoločenské hry. „Dieťa má možnosť odskúšať a zažiť rôzne rolové pozície, ako aj výhru či prehru, učí sa rešpektovať pravidlá, spoluhráčov a ovládať svoje správanie.“ S tým súhlasí aj Štěpánka Zoubková, ktorá dodáva, že sa deti učia súdržnosti a tímovej práci.
Začlenenie sa do kolektívu
Dieťa je pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. „Rodičia vedia a cítia kedy je ich dieťa pripravené. V nerozhodných situáciách sa môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať,“ vysvetľuje Katarína Trlicová. Deti, ktoré navštevujú materskú školu sa vedia zväčša rýchlejšie začleniť do kolektívu na základnej škole. „Majú skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a majú aj prvé skúsenosti s cielenou prácou.“ Katarína Trlicová však dodáva, že zaradenie sa je individuálne a závisí od viacerých faktorov. Ide napríklad o emocionálnu stabilitu, vzťahové väzby či zrelosť centrálnej nervovej sústavy.
Ako môžu pomôcť rodičia
Základom je otvorená komunikácia medzi rodičmi a deťmi. Podľa psychologičky Kataríny Trlicovej je podstatné aj to, aby rodičia uistili dieťa, že pre neho prídu a vysvetlili mu, čo sa bude v predškolskom zariadení diať a aké sú tam pravidlá. „Pocit istoty a bezpečia je z psychologického hľadiska pre dieťa v predškolskom období výnimočne dôležitý.“ Vzťah medzi rodičmi a deťmi môžete posilniť aj hraním hier. Treba však sledovať určité signály. „Rodičia by mali sledovať napríklad postoj dieťaťa k hre. Dieťa nemá byť vystavené pocitu frustrácie alebo sa dostať do stresu, lebo hra potom skončí plačom,“ dodáva Štěpánka Zoubková.
