Študijno-kultúrny pobyt v Indonézii sa začal v auguste 2017, kedy sa 700 študentov z celého sveta rozhodlo okúsiť čaro tejto málo preskúmanej ale o to lákavejšej krajiny. Štipendijný program indonézskej vlády Darmasiswa lákalo mnohých mladých ľudí, aby sa naučili nové veci, exotický jazyk a spoznali množstvo nových ľudí. Skúsenosti na nezaplatenie. Tak pekne poporiadku. Bol koniec augusta a všetci vybratí – tí šťastliví – sa stretávame na letisku Soekarno Hatta v Jakarte, aby sme začali novú kapitolu v našom živote.
V Jakarte trávime tri dni, aby nás kompetentní privítali a priblížili nám podstatu indonézskej kultúry. Tance, spev, hry, vyrábali sme dokonca výrobky z kokosového listu a naučili sme sa hrať na ich tradičný hudobný nástroj. Tieto tri dni boli veľmi plodné a asi málokto z nás na ne zabudne. Po troch dňoch opúšťame Jakartu a každý študent mieri do mesta, ktoré si sám zvolil a kde nasledujúci rok bude študovať. V mojom prípade ide o tri a pol miliónové mesto Yogyakarta na ostrove Jáva, respektíve Džogdža, ako ju miestni veľmi radi nazývajú.
Na štúdium som si vybrala jazyk a kultúru a zážitky a skúsenosti, ktoré som čerpala na Universitas Atma Jaya a aj v celej Indonézii, budú vo mne ešte dlho rezonovať.
Yogyakarta je jediná špeciálna provincia v Indonézii, ktorá je vedená Sultánom, v ktorého paláci som dokonca mala možnosť s jeho rodinou večerať. Opäť sme zažili netradičné tance v sprievode hudby na tradičné hudobné nástroje a asi 6-chodovú večeru z – pre nás – netradičných indonézskych surovín. Indonézia je iná ako akákoľvek Európska krajina, je plná kontrastov. Krajina žiadnych cestných pravidiel, aktívnych sopiek, chilli jedla, ryžových polí, nádherných pláží, tisícok ostrovov a v neposlednom rade milých, pohostinných a skromných ľudí. Ľudí, ktorí na teba kývajú a volajú ťa k nim domov, aby ťa ponúkli tým všemožným, čo vypestujú. Od kávy, kukurice, ryže, až po kokosové orechy a množstvo druhov ovocia.
V meste Yogyakarta je mnoho nádherných miest na pozorovanie západu či východu slnka. Spomeňme napríklad kopec Butik Bintang, v preklade „Hora hviezd“, kde chodia lokálni či turisti práve kvôli slnku alebo za jasnej oblohy pozorovať hviezdy. Asi preto ten názov. A tak sme sa tu vybrali aj my. Ak nemáš vlastné auto alebo ešte lepšie skúter, ktorý tu funguje ako primárny dopravný prostriedok, využi aplikáciu Grab alebo GoJek a za pár
centov ťa kdekoľvek pohodlne dopravia autom alebo skútrom. Pecka. Miesto bolo naozaj pekné, pestré, s hudbou v pozadí sa to len tak hemžilo nadšenými ľuďmi. Kukurica rozvoniavala všade navôkol, a tak sme okoštovali aj my. Navštívili sme reštauráciu, kde sme ochutnali čerstvý kokos a večer sme zavŕšili v kine.
Ďalší deň zamierime na známu turistickú ulicu Malioboro, najdôležitejšiu obchodnú uličku v meste. Je situovaná medzi palácom Kraton, ktorý sme už spomenuli a sopkou Merapi, ktorá vybuchla deň pred naším plánovaným výstupom. Zachádzame do uličky s ovocím, a tak musíme vyskúšať to národné. Durian. Pripomína pichľavého ježka a toto ovocie asi ako jediné má vyhradenú svoju značku zákazu v hoteloch reštauráciách, verejných priestranstvách, presne ako zákaz vstupu so zmrzlinou alebo na korčuliach a podobne.
Na konci slávnej obchodnej ulice sa nachádza Tentang Monumen Serangan Umum 1 Maret Yogyakarta, čo je vlastne monument na počesť 1. marca 1949, kedy Indonézia naznačuje okupujúcim Holanďanom, že aj ona je
schopná bojovať a oslobodiť sa. Večer sa, ako inak, opäť nesie v znamení rozdávania fotiek nadšeným Aziatom.
