V priebehu svojej pracovnej činnosti som mala možnosť byť s ľuďmi, pri ktorých som profesijne mocnela. Mala som medzi nimi vzory. Boli to ľudia, ktorých som si pre ich kvality ako profesijné, tak ľudské, vážila. I ja som mala možnosť osobného rastu. A veľakrát sa mi stalo, že ma práve kolegovia, o ktorých hovorím, nabádali k tomu, aby som skúsila niečo odvážnejšie. Sama som sa pohrávala s takými myšlienkami, no nevedela som ten smer, tú zmenu pomenovať. Čo by to malo byť? Čo by mi stálo za to? A čo spraviť ako prvé?
Všímala som si, že ľudia radi so mnou komunikujú, že si veľa pamätám a dokážem si dať veci do súladu. Častokrát to boli tak silné náznaky niečoho ….už to len uchopiť. Stále však tomu čosi chýbalo.
Ubehol istý čas, z dôvodu priorít som dala výpoveď tam, kde bola pôda pre progres a mne zostali skúsenosti a veľká túžba všetky zhromaždiť a vychovať. Opäť tie otázky. Ako? Čo vlastne? Kde? A kedy? A tu zrazu, informácia o tom, čo je to koučing a ako je vnímaný v praxi. Neváhala som ani sekundu. Prihlásila som sa na 1.modul koučovania a hneď mi bolo jasné, že je to ten „pohon“, ktorý som potrebovala. Už v 1.module som mala príležitosť zažiť silu koučovacieho rozhovoru. Tie zázraky sa stupňovali a ja som túžila dozvedieť sa hlavne o sebe prostredníctvom koučovacieho rozhovoru viac a viac. Oslovilo ma to natoľko, až som mala pocit, že sa už ničoho na svete nebojím. Toto som potrebovala aj vtedy, keď som mala pôdu, na ktorej som mohla rásť. No nevedela som si stanoviť cieľ, nevedela som ho pomenovať. Teraz viem, že je tu od toho kouč, koučovacie rozhovory a koučovacie princípy. Dokonca hrdo môžem povedať, že dnes som už aj ja držiteľkou prvého oprávnenia – certifikátu a môžem byť nápomocná, pri dodržaní etického kódexu, ľuďom, ktorí to budú potrebovať.
Už viem, akú prácu chcem robiť, aká práca ma bude napĺňať a robiť šťastnou. Chcem byť užitočná aj pre iných a mať ju zároveň ako koníček. Dopriať aj ostatným zažiť tú silu. Hneď prvé zakusnutie bolo fascinujúce a sprevádzané zvedavosťou a príjemným pocitom. Aké oslobodzujúce bolo pre mňa vysloviť nahlas, ako sa cítim, čo chcem. S radosťou som prijímala ďalšie sústa a vychovávala myšlienky do rozhodnutia. Kým k tomu vážnemu rozhodnutiu prišlo, pretieklo more otázok a odpovedí – mojich odpovedí. Začalo ma to fascinovať. Ako je nesmierne dôležité, aby sme vedeli správne pomenovať to, čo cítime, to, čo chceme. Aby sme sa nebáli povedať to nahlas. Ešte viac som však bola fascinovaná tým, ako dôležité je, položiť správnu otázku. A to je úlohou koučov. Chytila som sa príležitosti venovať sa viac svojim myšlienkam. Želala som si z chaosu spraviť poriadok. A tak som pristupovala ku ďalším koučovacím rozhovorom, v úlohe koučovaného. Kouč mi pomohol vykreovať cieľ. Bola som priamym svedkom zázraku. Zázraku v podobe jasnej predstavy, čo v budúcnosti chcem. Nielen pre seba, ale aj pre blízkych a všetkých ľudí, ktorí budú tiež túžiť nájsť spôsob, ako mať jasný cieľ, určiť si priority a mať systemický prístup. Mala som možnosť pozrieť sa realite do očí, pomenovať si cesty, ktorými môžem cieľ dosiahnuť a určiť si termín, kedy začnem. V priebehu tvorby môjho rozhodnutia – mojej cesty, som prišla na množstvo fascinujúcich momentov. Ako dieťa som sa venovala športu. Už vtedy mi bola jasná disciplína, sebareflexia, ctižiadostivosť, vytrvalosť a to je nevyhnutné počas celého života.
Je samozrejmé, že keď už máme stanovený cieľ, poznáme realitu, možnosti a ostatné potrebné atribúty, narazíme na moment, že sa musíme aj niečoho vzdať. Ak si aj tu vieme vhodne položiť otázku, vzdáme sa jednoduchšie a dokonca zistíme, že to bolo aj potrebné. Potom môžeme pristúpiť k rozhodnutiu. Ja som takéto jedno veľké rozhodnutie spravila. Dala som výpoveď v práci. Prečo? Lebo v koučovacom rozhovore, v roli klienta, som si uvedomila, ako je dôležité vedieť čo chcem. A keďže to pomohlo mne, rozhodla som sa pomôcť aj ostaným. Ukázať im nádhernú cestu k motivácii cez koučing a koučovacie princípy. Potvrdením jedného princípu som i ja – zmena je nevyhnutná 🙂 .
Dnes už viem, akú silu má kvalitná spätná väzba s koučovacími prvkami a aké zázraky dokáže urobiť koučovací prístup. Som rozhodnutá začať to aplikovať v praxi. Túžim po tom, aby aj ostatní objavili tú silu a aby namiesto problémov, videli riešenia. Je mi už jasné, kto je kouč, čo je koučovanie a ako vyzerá koučovací rozhovor. A keďže poznám aj päť princípov koučovania, verím, že je to najprirodzenejšie poslanie v živote :). Ak chcem, aby sa môj sen zreálnil, aby sa veci vyvíjali k lepšiemu, musím rátať s tým, že bez prvých krôčikov to nepôjde. Že treba odvahu, silu a opustenie svojej komfortnej zóny, pre rozvoj a prosperitu. Nechcem byť tým motýľom, ktorému otvorili kuklu a on sa potom celý život plazil. Chcem byť motýľom, ktorý si sám dokázal v správny čas spraviť v kukle potrebnú dieru pre opustenie, aby boli jeho krídla silné a dokázali lietať. Vďaka koučovaniu nemám strach. Viem si mnohé vysvetliť, prijať svet druhého a nájsť medzi mojím svetom a svetom iných prienik.
Ďalšou pre mňa vzácnou vedomosťou je, že koučovacie nástroje sa dajú využiť úplne všade. Pri výchove detí, komunikácií s kolegom, v obchode pri rozhodovaní sa čomu dám pri kúpe prednosť, pri riadení ľudí, ako aj pri výbere dovolenky. A to spomínam len užšie portfólio. Jednoducho, kde vás len napadne. Netreba používať zložité výrazy. Stačí byť prirodzeným a povedať to, čo cítim. Klásť správne otázky. Vedome načúvať a konštruktívne prísť čo len na jedno riešenie. Úspech je zaručený. Najlepšou cestou pomoci je tá, ktorá posilňuje našu zodpovednosť. Čiže nemýliť si pomoc s kontrolou. Pomáhame vtedy, keď si partner sám stanoví cieľ i cestu. Keď sám nesie pocit zodpovednosti a zároveň úžitok z toho, že tvorcom úspechu, je on sám.
Všetci z nás sa už stretli s radou problémov a väčšinou každý si ich sám aj vyriešil. Veď nie nadarmo sa vraví, keď nejde o život, nejde o nič :). Ale my túžime ten svoj život žiť kvalitne. Šťastne, a to nielen kvôli sebe, ale aj svojim najbližším a ľuďom, ktorí o to stoja.
Ten šport, ktorý som v detstve robila, bola hádzaná. Celým srdcom verím tomu, že teraz ako dospelá, ako plne zodpovedná za svoj život, vydržím, zaviažem sa sama sebe, že zvládnem, čo bude treba a dám ten najväčší GÓL vo svojom živote. Či už priamo v koučovaní, alebo oblasti, v ktorej sa dajú koučovacie nástroje a princípy využiť. Teraz už viem, čo má pre mňa zmysel. A ak natrafím na niečo, čo mi nebude jasné, viem ako nájsť odpoveď. Je to oslobodzujúce a fascinujúce. Ja to už viem. A čo vy? 🙂
Monika Malatinská
