Prinášame vám ďalší životný príbeh, tentoraz od mužského čitateľa.
Život, ktorý žijeme, dokáže byť riadne zamotaný. Málokedy býva biely alebo čierny. Podobne ako nasledujúci príbeh, ktorý hovorí, že názor, ktorý si vytvoríme na človeka na základe výzoru, býva často krát veľmi mylný…
Bol piatok, neskoro popoludní a práve sa mi končila služba. Pracoval som ako policajný vyšetrovateľ a mal som za sebou dosť rušný týždeň. Tešil som sa domov na rodinu, predstavujúc si idylku pokojného večera, keď v tom zazvonil telefón. Kolega mi stručne oznámil, že máme nahlásené znásilnenie a že dotyčná obeť, ktorá túto hrôzu prežila, chce vypovedať na polícii. ‚Tak, a opäť je v rajóne násilník,‘ povzdychol som si smutne snažiac sa predstaviť si tú nešťastnicu, ktorej sa to stalo. Pravdepodobne to bude mladé a atraktívne dievča či mladá žena…
No čuduj sa svete, všetko bolo úplne iné a život mi uštedril poriadnu lekciu. Ozvalo sa zaklopanie a do mojej kancelárie uviedli údajnú obeť. Zapochyboval som, či nejde o omyl alebo nevydarený vtip. Ale nebol to vtip. Plačúca žena, ktorá stála predo mnou, nielenže nebola ani mladá, ale vôbec som si nevedel predstaviť, že by pre niekoho mohla byť príťažlivá. Zavalitá silná žena postavy, ktorá by skôr pasovala mužovi, mala krátke mastné vlasy, ledabolo oblečená a dosť vulgárna. To, že hygiena jej veľmi nič nehovorila, bolo aj cítiť, nielen vidieť. Ani v najodvážnejších predstavách som si nedokázal predstaviť, čím práve táto žena mohla byť pre niekoho taká príťažlivá, že sa dopustil trestného činu znásilnenia.
Po vypočutí poškodenej sa mi však nezdalo, žeby si vymýšľala. Všetko totiž do seba logicky zapadalo. Bola vraj na návšteve svojej sestry vo vedľajšej obci, ale zdržala sa a zmeškala autobus. Ďalší jej išiel až o hodinu, tak sa rozhodla, že si skúsi niečo stopnúť. Po chvíli jej zastavilo drahé čierne auto a sedel v ňom sympatický pán. O pravde týchto slov som silne zapochyboval. Nijako som si totiž nevedel predstaviť, čo by ma prinútilo zastaviť svoje auto nedôveryhodne vyzerajúcej a očividne zanedbanej žene. Poškodená pokračovala a vypovedala, že násilník s ňou po chvíli odbočil na poľnú cestu. Tam jej začal robiť neslušné návrhy a keď ho odmietla, vrhol sa na ňu a znásilnil ju. Potom ju nechal v lese a ušiel.
Jej rozprávanie malo síce logiku, ale všetko sa mi to videlo akosi absurdné. Čo asi tak mohlo viesť upraveného a podľa výpovede obede pravdepodobne solventného muža, aby spáchal takýto trestný čin? Nešťastnica po vypočutí podpísala svoju výpoveď a na moje prekvapenie lekárske vyšetrenie neodmietla, ale naopak, dožadovala sa ho. Chcel som to mať čím skôr z krku a s kolegom som ju vzal do služobného auta pozrieť si miesto činu. Cesta autom bola dosť nepríjemná, pretože žena neznesiteľne páchla. Vodu a mydlo asi videla veľmi veľmi dávno. Začal som sa cítiť ako v zlom sne, ktorý nakoniec skončí nečakane. Ale v tej chvíli som to ešte netušil. Z myšlienok ma vytrhla kontrolka na displeji auta. Treba natankovať. Odbočil som k čerpacej stanici a chystal sa vystúpiť s úmyslom načerpať benzín, keď žena v aute začala hystericky jačať a vulgárne nadávať. „To je on, to je ten sviniar!“ kričala ako zmyslov zbavená. Obzrel som sa za smerom, ktorým ukazovala a videl som muža stojaceho pri vedľajšom aute. Od prekvapenia som ustrnul. Bol to môj známy. Kamarát z vojenskej služby, s ktorým som sa už dlho nevidel. Vedel som však o ňom, že sa mu dobre darí. Teda skôr jeho žene. Bola uznávaná vedkyňa, zatiaľ čo on ledva skončil SOU služieb. Miro, tak sa volal, ma zbadal a prišiel k nám, že ma pozdraví. „Ako sa ti darí? Ešte pracuješ? povedal a pozrel sa na nadávajúcu ženu v aute, ktorú sa môj kolega urputne snažil udržať na mieste, inak by už vyskočila a pustila sa do údajného násilníka. „To čo tam máš za zvláštnu ženskú?“ spýtal sa. „Znásilnenie,“ odpovedal som. „To ako si robíš žarty?“ zasmial sa. To však nemal povedať, lebo žena zmobilizovala všetky sily, vytrhla sa kolegovi a pustila sa do Mira ako rozzúrená tigrica.
Podľa očakávaní môj známy všetko poprel. Žena však trvala na svojej výpovedi, tak nič sa nedalo robiť. Známy neznámy, musel som ho zadržať a zobrať ich oboch na vypočutie. Cesta autom, ktorá nasledovala, bola nezávideniahodná. Znásilnená neustále útočila na Mira a aj on už začal byť agresívny. A to nielen voči nej, ale aj voči nám, že čo si to dovoľujeme. Veď my ešte uvidíme. Aj sme videli.
Vyšetrenie a testy ukázali, že žena mala pravdu. Miro žil dvojaký život. Na jednej strane vzorný manžel pohybujúci sa vo vyššej spoločnosti a na strane druhej zakomplexovaný muž, ktorý vedľa svojej úspešnej ženy duševne trpel a kompenzoval si svoje komplexy tak, že znásilňoval ženy z nižšej spoločenskej vrstvy. Ukázalo sa totiž, že tento incident nebol jediný. No a pritom to bol na prvý pohľad taký sympaťák…
