Život je veľmi zaujímavý a často krát nevyspytateľný. Dokáže nám zamotať osudy tak, že je až neuveriteľné, čo všetko človek prežije, čomu všetkému sa naučí a kam ho zaveje.Takisto aj môj život je prevažne veľké tornádo, ktoré sa strieda s chvíľami pokoja, ale lekcie, ktoré som v živote dostala, by som dnes nemenila a nemenila by som vlastne nič. Som rada, kto som a aká som, aj keď k dokonalosti mám ďaleko. Ale to snáď každý.
Narodila som sa do normálnej rodiny ako prvorodená dcéra svojho otca a mamy. Neskôr k rodinke pribudol brat a ďalšia sestra, nový dom a všetko malo byť ako v rozprávke. Všetko tak aj vyzeralo, avšak za múrmi domov sa neraz odohrávajú scenáre, aké by si človek len ťažko dokázal predstaviť. Môj otec na prvý pohľad tichý a nekonfliktný muž bol extrémne žiarlivý človek. Bol to muzikant a to, že bol mimoriadne a všestranne nadaný, mu nemožno odoprieť. Chodieval hrávať na svadby, spieval a dokázal si s kapelou prilepšiť finančne do rodinného rozpočtu. Mama bola na materskej a žena v domácnosti, ktorá sa starala o teplo domova a o deti.
Peklo nastalo, keď otec prišiel v nedeľu nad ránom z hrania podgurážený a hľadal stopy v snehu, ovoniaval mamine veci v šatníku a zisťoval úplne neopodstatnene, či u nás niekto nebol a či ona niekde nebola. Zvykla k nám chodievať suseda na cigaretku po večeroch a tak nedajbože, aby zostali stopy v snehu. Mama to hneď zametala, lebo čo nasledovalo potom, by asi žiadna žena netúžila okúsiť. Akonáhle sa otcovi niečo nepozdávalo, mamu zmlátil. Ja ako malé dieťa som najprv veľa nechápala a kde nastal naozajstný problém a príčina toho všetkého neviem, ale žiarlivosť a majetnícka láska je zabiják. Všetko sa stupňovalo a také domáce násilie sa stalo u nás bežné, čo však bolo najhoršie je, že sme sa ako deti stali toho súčasťou a otec začal týrať aj nás. Bolo to fyzické i psychické násilie a príchod policajtov bol na dennom poriadku.
Stalo sa toho neskutočne veľa, tak veľa, že sa to nedá všetko opísať, avšak najhoršie scény zostanú človeku pred očami snáď stále ako trpká spomienka. Otec zvykol rozbiť polovicu domu, biť nám mamu pred očami a biť aj nás. Najhoršie je však to, keď dieťa vidí, ako otec bije mamu. Koľkokrát som bežala bosá v pyžame pre pomoc k starkej, pre uja, krstného otca, deda… Bežala som o dušu strachujúc sa o životy ďalších dvoch súrodencov a o mamu. Starká nám vždy poskytla pomoc, ale len na jednu noc, keď nás policajti odvážali z toho pekla niekam prespať. Mala možnosť a miesto v dome, aby nám pomohla a zobrala nás k sebe, ale vždy len na noc. Nechápala som, prečo ona ako mama a starká nepomôže svojej dcére i vnúčatám a prizerá sa na to, ako trpíme.
Otec si v tom čase našiel priateľku. Mamu podvádzal a keď bola v pôrodnici s najmladšou sestrou, tak tú milenku si vodil k nám domov aj s jej dvoma synmi, s ktorých jeden bol môj spolužiak zo základnej. Ja som to nechápala ako dieťa a videla som v nej milú pani a otcovu kamarátku, ktorá však spávala v posteli mojej mamy. Potom sa to prevalilo a otec zrejme nevedel, čo robiť, tak vyvádzal ešte viac. Predsa najlepšia obrana je útok. Všemožne chcel zakryť to, že si našiel milenku a trýznil nás ešte viac vykrikujúc nám, jeho deťom, že mama je k… a my sme všetci bastardi.
Milenka si časom začala robiť nároky na náš dom. Otec nás vyháňal z domu. Nedovolil nám hrať sa na dvore, že ten pozemok je jeho a aj dom. Nesmela som si pozvať domov žiadnu kamarátku. Musela som sa hrať len na ulici. Takéto muky s rôznymi scenármi pretrvávali osem rokov. Za tých osem rokov sme zažili hrozby sekerou, výhražne telefonáty, bitky, vyhrážanie sa smrťou. V mysli mám stále nepríjemné spomienky, ako ma vlastný otec naháňal vidlami, ako nám odstavil v zime teplú vodu a my, aby sme sa mohli okúpať, tak sme si ohrievali vodu na sporáku. Odstavil nám aj plyn a taktiež v zime. Kúrili sme si ohrievačom, ktorý nám dal dedo a zamykali sa na noc spolu v jednej izbe a mnoho iného. Pomáhala som mame. Kým ona chodila do práce, ja som svojich dvoch súrodencov vodila do škôlky. Potom som išla zo školy pre nich a strážila ich do večera, kým sa nevrátila mama. Cez obedňajšiu prestávku nám navarila obed a potom šla späť do práce. Otec nám tak robil zle, že nám do hrncov pľul. To všetko pred našimi očami, aby sme to videli. Všemožne sa nás snažil dostať z domu, aby si tam dovliekol tú svoju milenku, pretože bola tehotná. A všetko toto sa dialo vo veľkej miere aj na jej podnet. Ako môže jeden otec takto ubližovať svojim deťom a ako môže jedna matka dovoliť chlapovi, aby si týral svoje deti. Že hádajú a robia si zle dospelí, som chápala už ako dieťa, ale prečo týral aj nás, pýtala som sa…. To som ešte netušila, čo ma ešte postretne… pokračovanie nabudúce.
