BRATISLAVA 21. apríla (WBN/PR) – O tomto príbehu nikto nepočul.
Nehovorilo sa o ňom, zostal pochovaný na dlhé roky.
Sú totiž ľudia, ktorí všetko okolo seba menia na popol…
Príbeh Tajomstvo bábik je o rodine, v ktorej takýto človek šikanoval každého jej člena…
Denisa Martincová si vybrala ťažkú tému, no dokázala o nej napísať noblesný a pútavý príbeh, ktorý vás určite zaujme.
Barbora je študentka medicíny. Rozhodla sa, že už nebude mlčať a odhalí desivé tajomstvo ich rodiny. Prelomiť hradby mlčania jej má pomôcť denník, ktorý si založila ako dieťa, keď sa nemohla nikomu zdôveriť. K denníku priloží list pre matku na vysvetlenie, prečo tak dlho mlčala. Denník zabalí a zanesie ho k susedovi, ktorému ako jedinému dôveruje. Ani jeden z nich však netuší, že ich cesty sa v tú noc navždy rozídu…
Postavila sa pred zrkadlo a pozerala sa do prázdnych očí. Svojich očí. Oči aj srdcia zneužitých detí zostávajú navždy prázdne.
Prečítajte si úryvok z novej knihy TAJOMSTVO BÁBIK:
Vo vzdialenej ulici mal zaparkované auto. Obzrel sa, či ho niekto nesleduje, a potichu doň nasadol. Naštartoval. Auto sa rozbehlo. Emil si zanôtil pieseň od Kryla: „Z roz¬mláceného kostela v krabici s kusem mýdla. Přinesl sem si anděla, polámali mu křídla.“ „Polámali mu krídla,“ zopako¬val slová. Tiež mal pocit, že mu niekto polámal krídla, odke¬dy ukrýval svoje tajomstvo.
Emil uháňal po ceste, zastavil sa v Piešťanoch pri Mag¬nólii. Obišiel na hoteli predný vchod a zaparkoval pri zad¬nom východe.
„No konečne. Už som mal strach,“ povedal mladý muž a objal ho.
„Musel som ešte niečo zariadiť.“
„Mal by si byť opatrnejší,“ povedal Tomáš a spolu vstú¬pili do veľkej chodby. Emil si to namieril k recepcii. Podal recepčnému kartón Marlboriek. Ten k nim privoňal a mrkol na oboch: „Mlčím ako hrob, súdruh minister.“
Emil sa pozrel na recepčného, pridal k cigaretám stovku. Vážnym hlasom povedal: „Hroby nikdy nerozprávajú, pre¬tože sa dajú vykopať nové.“
Recepčný ustrnul, pochopil vyhrážku a pekne sa Emilo¬vi poďakoval. Ani nevedel za čo.
Muži vstúpili do svetlej, veľkej izby rezervovanej pod cu¬dzím menom. Tomáš sa oprel o zatvorené dvere, zhlboka si vydýchol. Emil pristúpil k oknu a zatiahol ťažké závesy. Pod¬išiel k dverám a sklonil sa k Tomášovej tvári. Chrbtom ruky mu prešiel po dvojdňovom strnisku, uvoľnil mu stiahnutú kravatu a pošepol: „Milujem ťa.“
