VIAC K TÉME KORONAVÍRUS TU
Vírus SARS-CoV-2, rovnako ako mnoho iných vírusov, predstavuje pre mozog nebezpečenstvo. Vedci zistili, že môže spôsobiť viacero zdravotných problémov.
Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature Neuroscience americkí vedci na myšiach zistili, že takzvaný peplomer, ktorý v prípade patogénu COVID-19 predstavujú červené „ramená“, môže prekonávať krvno-mozgovú bariéru.
Vstup do mozgu
Peplomery sú v podstave výbežky na vírusovom obale. Tieto výčnelky sa viažu iba na určité receptory v hostiteľskej bunke a sú nevyhnutné pre špecifickosť hostiteľa aj vírusovú infekčnosť.
Krvno-mozgová alebo inak hematoencefalická bariéra je zase fyziologická bariéra medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou u všetkých štvornožcov. Slúži na udržanie podmienok prostredia v mozgu a ich oddelenie od podmienok prostredia v krvi.
Pri pokusoch na myšiach Američania preukázali, že SARS-CoV-2, pôvodca ochorenia COVID-19, práve vďaka peplomerom môže „vstúpiť“ do mozgu a spôsobiť takzvanú mozgovú hmlu a únavu.
2483_tf_065.jpg
Mozgová hmla
Mozgová hmla alebo presnejšie chronický únavový syndróm je definovaný ako nepretržitá únava pretrvávajúca viac ako šesť mesiacov, ktorá narúša fyzické a kognitívne (psychologické) schopnosti.
Chronický únavový syndróm sa prejavuje spomaleným myslením a vnímaním, zmätením, zabúdaním a ťažkosťami so sústredením. O týchto dôsledkoch ochorenia COVID-19 informovali aj iné štúdie.
Peplomer, ktorý sa často nazýva proteín S1, určuje, do ktorých buniek môže vírus vstúpiť. Vírus zvyčajne urobí to isté ako jeho väzbový proteín. Tieto proteíny, keď sa odtrhnú od vírusu, zvyčajne samostatne spôsobujú poškodenie a zápal.
Môj život v kufri: Lyon, mesto plné vôní a chutí. Tieto miesta by vám nemali uniknúť
Cytokínová búrka
Proteín S1 preto s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobuje, že mozog uvoľňuje cytokíny a zápalové produkty. Cytokíny sú malé proteíny vysielajúce signály, ktoré umožňujú rôznym imunitným bunkám navzájom komunikovať.
Intenzívny zápal spôsobený infekciou COVID-19 sa nazýva cytokínová búrka, často sa označuje aj ako hyperaktívna imunitná reakcia. Skutočným problémom však nie je len to, že reakcia je príliš silná, ale najmä to, že pokračuje, aj keď by už nemala.
Nový koronavírus vedie cytokíny k nekontrolovateľnému množeniu. Tento jav následne zosilňuje imunitnú reakciu natoľko, že začína ničiť aj zdravé bunky v tele, čo môže mať za následok zlyhanie orgánov a smrť.
Prezident Francúzska a jeho veľmi nezvyčajný príbeh lásky: Za každým úspešným mužom stojí silná žena
Rovnako ako pri HIV
Odborníci túto reakciu poznajú najmä v súvislosti s vírusom HIV a chceli zistiť, či sa to isté deje aj so SARS CoV-2. Ukázalo sa, že proteín S1 v patogéne SARS-CoV2 a proteín gp120 v patogéne HIV-1 fungujú podobne.
Oba tieto proteíny fungujú pre svoje vírusy „ako paže“, a to tak, že sa zachytávajú na iných receptoroch. Oba prechádzajú krvno-mozgovou bariérou a S1 je, podobne ako gp120, pravdepodobne rovnako toxický pre mozgové tkanivá.
„Bolo to ako déjà vu,“ uviedol jeden z autorov štúdie, William A. Banks, profesor medicíny na lekárskej fakulte University of Washington, ktorý v minulosti publikoval rozsiahlu prácu práve na tému proteínu gp120 v patogéne HIV-1.
9 super tipov, ako prekonať zimné obdobie s radosťou!
Muži sú nachýlnejší
„Vieme, že keď máte COVID-19, máte ťažkosti s dýchaním, a to preto, že v pľúcach je infekcia. Ďalšie vysvetlenie však spočíva v tom, že vírus vstupuje do dýchacích centier mozgu, a tiež tam spôsobuje problémy,“ uviedol Banks.
V rámci výskumu Banksov tím tiež zistil, že transport proteínu S1 bol rýchlejší v čuchovej žiarovke (časť mozgu zodpovedná za čuch) a obličkách mužov ako žien. Toto pozorovanie sa môže týkať zvýšenej náchylnosti mužov na závažnejšie následky ochorenia COVID-19.
V každom prípade, profesor Banks v rámci svojho výskumu prišiel na súvislosti, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť všetky dôsledky nového koronavírusu. „Nechcete sa s týmto vírusom zahrávať,“ odkázal na záver.
VIAC K TÉME KORONAVÍRUS TU
ZDROJ: vZdravotnictve.sk
