Táto telu vlastná látka nevyhladzuje len vrásky.
Kyselina hyalurónová, ktorá je známa predovšetkým ako látka, ktorá vypĺňa vrásky, dokáže pomôcť pri ochoreniach horných a dolných dýchacích ciest. Inrmovali otolaryngologička Renáta Kučerová a pneumoftizeologička Martina Miškovská. Obe lekárky sa zhodli, že práve v jesennom a zimnom období narastá v ambulanciách počet pacientov, ktorých trápi nádcha a prechladnutie a s tým spojené prejavy ako kašeľ, kýchanie, upchatý nos či výtok z nosa. Pri takýchto príznakoch siahajú podľa odborníčok pacienti často po bežne dostupných nosných kvapkách, takzvaných dekongestantoch, ktoré síce dokážu odstrániť opuch sliznice takmer okamžite, no ich nesprávne a dlhodobé používanie môže viesť až k vytvoreniu závislosti.
Ktoré prípravky sú pre nás najvhodnejšie?
Vhodnejším variantom sú podľa lekárok prípravky s obsahom kyseliny hyalurónovej a morskej soli. Tie urýchľujú hojenie poškodenej sliznice, obmedzujú tvorbu chrást a pomáhajú ich odstráneniu, zabraňujú vysúšaniu sliznice, zvyšujú jej obranyschopnosť a nepríjemné prejavy, akými sú opuch, pálenie či svrbenie. Sú vhodné aj pre tehotné a dojčiace ženy a môžu ich používať aj bábätká a ľudia s chronickou a alergickou nádchou. Na trhu sú dostupné vo forme sprejov či ampuliek určených na inhaláciu. „Kyselina hyalurónová sliznicu lieči. V dýchacích cestách udržiava vlhké prostredie, znižuje opuch a zmierňuje zápal. Len vlhká sliznica dokáže správne fungovať a efektívne sa brániť voči baktériám a vírusom,“ povedala Kučerová.
Prečo nám kyselina hyalurónová pomáha
Kyselina hyalurónová je telu vlastná látka. Ľudský organizmus obsahuje asi 15 gramov tejto zlúčeniny v podobe viskózneho gélu. Vo vysokých koncentráciách je obsiahnutá v niektorých mäkkých spojivových tkanivách, koži, pupočnej šnúre, kĺbovej tekutine a oku. Významné množstvo tejto látky sa nachádza v pľúcach, obličkách, mozgu a svaloch. Má silnú hydratačnú schopnosť. Ak sa nenaviaže na iné molekuly, viaže vodu a získava gélovú konzistenciu, teda správa sa ako špongia. Je schopná vodu absorbovať, udržať a uvoľňovať podľa potrieb organizmu. Problémom je však jej krátka životnosť. V krvi sa rozpadá počas dvoch až piatich minút, v koži počas 12 hodín a v chrupavke vydrží jeden až tri týždne. Takmer dve tretiny tejto látky, ktorú ľudské telo vyprodukuje, organizmus spotrebuje takmer okamžite a jej produkcia v tele klesá s rastúcim vekom. Zdrojom kyseliny hyalurónovej v strave je napríklad koreňová zelenina, červené víno, sójové bôby. Obsahujú ju aj hrebene kohútov a sliepok. V súčasnosti sa tiež získava biofermentačným postupom z baktérií Streptococcus equi.
