Nejako sme sa ocitli v situácii, že sa bojíme prejaviť svoje pocity. Bojíme sa reakcií okolia, zvykneme si myslieť, že ak svoje pocity dáme najavo, tí okolo nás budú na nás pozerať prinajmenšom – divne. Niektorí z nás sa boja, že tým, že prejavia to, čo cítia, ich bude stáť priateľstvo, dobré pracovné vzťahy, že tí iní nám budú “klopať” na čelo, že nie sme normálni alebo že nás preto budú odsudzovať. NIE JE TO TAK!
Skôr je to tak, že ak ich dokážeme spontánne prejaviť, vyčistíme tak svoj svet od ľudí, ktorí do neho patria len preto, lebo sa správame tak, ako chcú oni. Totiž vzťah, ktorý je čistý, úprimný, vie pochopiť a prijať to, že môžeme mať odlišný názor, odlišný postoj. Čistý vzťah vie, že máme nárok na svoje pocity. To je jedna stránka veci.
Druhou je fakt, že ak si svoje pocity nepripúšťame, blokujeme si našu životnú energiu. A tak keď je toho veľa, cítime sa frustrovaní, unavení, jednoducho – prudko bez života. Potom sa pýtame, prečo je to tak. A tu máte odpoveď – neprejavovaním toho, čo cítime, nezostáva nám energia na náš život!Schovávame vo svojom vnútri kamienky, ktoré sa časom stanú balvanmi a ťahajú nás dolu.
Prejavovaním pocitov robíme pre seba úžasnú službu – očisťujeme sa a dovolíme našej životnej energii, aby prúdila našim telom tak, ako je potrebné! Odborníci to nazývajú psychohygienou.Keď ju nerobíme, energia nám odchádza a tak neskôr môže prísť situácia, že dokonca ochorieme. Potom si zvykneme položiť otázku – prečo práve ja? Nuž práve pre toto, milí priatelia!
Môže sa stať, že váš pocit je úplne odlišný od vnímania iných ľudí. Nevadí. Je to v poriadku. Ste tu iba vy, vaše telo, vaše pocity, vaše potreby.
Nedajte sa oklamať, že to, čo cítite celým telom, celou dušou, je pre vás nesprávne len preto, že sa to niekomu nepáči. Vnímať svoje pocity a prejavovať ich, je nielen očisťujúce, ale aj oslobodzujúce!
