Domáce násilie často zostáva neodhalené, alebo sa prevalí až keď je neskoro. Prečo mnohé z týraných žien zostávajú s trýzniteľom?Manželské násilie, psychické či fyzické týranie sa deje za dverami mnohých domácností. Niektoré z nich vyzerajú navonok šťastne a okolie často netuší, čo sa odohráva za maskou spokojnosti. Obete domáceho násilia dokážu trpieť dlhé roky bez toho, aby podnikli kroky na svoju záchranu. Prečo?
Dobrovoľné väzenie?
Žiadna z nás neočakávala, že jej manželstvo bude nočnou morou. Verili sme, že to je ten pravý, s ktorým prežijeme šťastný vzťah. No čo sa vlastne deje, ak sa staneme obeťou násilia?
Ocitneme sa v strašnom väzení, v ktorom dobrovoľne zostávame. A to väzenie si vytvárame dokonca aj sami vlastnými myšlienkami i uvažovaním. Uveríme, že to tak má byť a utrpenie si zaslúžime.
Môže za to obeť?
Tyran často ospravedlňuje svoje konanie a pripisuje ho alkoholu, únave, stresu. Alebo naopak, viní za to obeť. Pod každodenným tlakom týraný partner postupne preberá za jeho negatívne konanie zodpovednosť. Začne veriť vlastnej vine. Narastá i nepochopenie zo strany okolia a násilník sa tak snaží izolovať svoju obeť od jej rodiny, priateľov, ľudí, ktorí by jej mohli poskytnúť pomocnú ruku.
Čo je „štokholmský syndróm“?
Nepochopiteľné puto, ktoré si vytvára obeť k násilníkovi. Vzťah, ktorý sa vyvinul zo situácie podobnej väzneniu. Takisto reagujú obete únosov, či ľudia v zajateckých táboroch. Prečo vlastne vzniká? Týraná žena sa ocitne v izolácií a myslí si, že nikto jej nemôže pomôcť. Iba ona. Pod vplyvom extrémneho a dlhodobého stresu si preto vytvára spôsob stratégie, ako čeliť svojmu trýzniteľovi. Navyše sa muž k nej občas správa láskavo, na rozdiel od okolia, ktoré ju nechápe. Vzniká chorý zväzok pripútanosti, lojálnosti k tyranovi. Ste aj vy obeťou násilia? Alebo sa niečo podobné deje vašim blízkym? Neodvracajte zrak a poskytnite pomoc! Práve ona môže byť často jediným záchranným kolesom pre topiaceho sa človeka.