Prečo práve beh v lese? Pýtajú sa ma nezorientované kamarátky a iné osoby.Lebo je to liek, zvyčajne chcem odpovedať. Ale potom si spomeniem na vyvrtnuté členky, natrhnuté achilovky, dotrhané kolenové krížové väzy, poškodené tenisky, zdevastované kolená a zničenú chrbticu tých, ktorým niet ani rady, ani pomoci.
Hovorím o mužoch, ale čoraz častejšie aj ženách, ktoré sú do všetkého hrr-hrr, a nepočúvajú ani ľudí so skúsenosťami, ani odborníkov, ani svoje vlastné telo.
Preto odpovedám v súlade s pravdou a mojím presvedčením: Pretože beh v lese je jediná droga, ktorú odporúčajú aj lekári.
Závislosť od behu v prírode sa dá vypestovať v pomerne krátkom čase niekoľkých mesiacov. Potom už neostáva iné, ako behať, pretože abstinenčné príznaky sú silné.
Bežte – aj keď sekerky padajú
U mňa sú napríklad abstinenčné príznaky také silné, že behávam za každého počasia. Behám v daždi, v snehu, v horúčavách (samozrejme, že nie na pravé poludnie), aj v mrazoch. Pred niekoľkými rokmi, keď bolo aj u nás v Bratislave -21°C, som si išla zabehať, pretože absťák sa dostavil, mrazy-nemrazy. Tempo som prispôsobila počasiu, čo znamenalo, že som vdychovala, aj vydychovala nosom, aby mi mráz nespálil hltan. Jediným dôsledkom behu v extrémnom mraze bola námraza na obočí a mihalniciach, ktorá ma zmenila na ,,Tetu Mrázovú„. Žiaľ, ,,selfie“ nemám k dispozícii, pretože okrem mihalníc mi zamrzol aj mobil.:-)
,,Nie som masochistka ako ty,“ povedala mi po vyrozprávaní tejto príhody kamarátka mrazivo. ,,Neviem, prečo by som sa mala trieskať do zamrznutého lesa, alebo do letnej spary s rojmi krvilačných komárov, keď si môžem zabehať pekne-krásne na páse vo fitnes centre. A aj tak neschudnem,“ nezabudla dodať obviňujúco.
Jar a leto na vlastnej koži a kilá dole
S bežiacimi pásmi vo fitkách to máte asi tak, ako so sedením pred televízorom a sledovaním fantastického dokumentárneho filmu o krásach prírody. Vidíte to, ale nezažijete to. Jar v lese je fantastická. Najskôr uvidíš každý deň len stromy s hnedými, tmavosivými alebo striebornými kmeňmi. Až si jedného dňa všimnete, že jemné konáriky sa akosi zahusťujú. Akoby napučali.
Potom uvidíte na konároch jemný limetkovozelený opar. Prejde pár dní a väčšina stromov je kučeravá. Nádherne zeleno kučeravá! Listy sa ešte nerozvinuli, sú zvinuté a prenikavo zelené. A potom rozkvitnú divé čerešne. Pridajú sa divé hrušky a plánky. Na tmavozelených ihličnanoch sú jasnozelené výhonky predlžujúcich konáre o ďalšie centimetre. Potom rozkvitne medvedí cesnak a konvalinky. Konvalinky voňajú krajšie, ale to je vec vkusu. Pod kríkmi uvidíte fialové koberce fialiek. No a potom rozkvitnú zvončeky. Ale to už bude leto. Pridajú sa sýtoružové klinčeky a popri chodníkoch vás každý deň pozdravia záhony verných čakaniek. S takými modrými kvetmi, až zrak prechádza.
Pod ťarchou dôkazov pripustíte, že očista tela aj duše sa odohrala bez bolesti a že chudnete akoby bez námahy.
Bežecká eufória v jeseni
Keď sa začnú prvé listy na stromoch sfarbovať do sýtej žltej, jasnej oranžovej, temnej bordovej, aj hnedej a okrovej, budete zúrivo fotografovať – keď zafúka vietor a okolo vás budú tancovať desiatky listov svoj posledný tanec, alebo keď sa cez koruny prederie slnko a pridá ku všetkým tým farbám ešte desiatky ďalších odtieňov, a vy budete stále bežať, možno zažijete to, čomu sa hovorí bežecká eufória. Budete tvrdiť, že jeseň je pre beh ako stvorená, lenže potom príde zima. Najskôr si všimnete, že černice, ktoré ste ešte nedávno jedli priehrštiami, získali trpkú príchuť. Potom námraza nádherne obalí bielou každý jeden černicový list aj plod a vy si poviete, že nič krajšie nejestvuje. Až keď srieň obalí ihličkami všetky konáre stromov a potok sa zmení na sústavu drobných ľadopádov a cencúľov, pripustíte, že ste sa mýlili.
Budete v rozprávke a budete chcieť bežať donekonečna. Keď napadne prvý sneh, budete prvé, ktoré v ňom zanechajú stopu. Keď budete bežať popod konáre stlačené pod váhou snehu a jemný poprašok sa vám zosype na tvár, prenikavo pocítite, že cítite, vidíte, vnímate, žijete. A chudnete! Pravdaže, ak je z čoho.
Budete chcieť behať každý deň, aby ste neprepásli ani okamih z predstavenia, ktoré vám les znova a znova pripraví!
Stop! Stačí, ak budete behávať tri – štyrikrát do týždňa! Les tu bude aj zajtra. Pod podmienkou, že sekanie, pílenie a rezanie ťažkými mechanizmami, ktorému sa hovorí ,,starostlivosť o les“ Štátne lesy ešte nezrýchlia.
Nabudúce: Prečo práve beh? Samozrejme, v lese (II.) Zvieratá a vy
