Vedci zistili, že mozog ľudí pracujúcich na zmeny starne vyše dvojnásobne rýchlejšie a jeho funkcie sa výrazne otupujú.
Skutočnosť, že práca na zmeny škodí zdraviu, nie je žiadnou novinkou. Striedanie šícht negatívne ovplyvňuje srdcovo-cievny systém, zvyšuje riziko infarktu aj mŕtvice. Podľa najnovšej štúdie sa však narušenie biorytmu výrazne podpisuje aj na znížení kognitívnych funkcií mozgu a to najmä u ľudí, u ktorých sa striedajú ranné, poobedné a nočné služby. Mozog ľudí pracujúcich na zmeny starne viac ako dvojnásobne rýchlejšie a jeho funkcie výrazne otupujú.
Rýchlejšie starnutie mozgu
V štúdii, ktorú uskutočnil vedecký tím univerzít v Swansea a Toulouse na troch tisícoch Francúzov, výskumníci zistili, že ľudia, ktorí pracovali na zmeny, mali v pamäťových a kognitívnych rýchlostných testoch všeobecne výrazne horšie výsledky ako ľudia, ktorí pracovali v bežných úradných hodinách.
Hoci sa funkcie mozgu rokmi prirodzene znižujú, výskumníci potvrdili, že práca na zmeny tento proces výrazne urýchlila. Ľudia, ktorí na zmeny pracovali viac ako desať rokov, mali v testoch podobné výsledky ako o šesť a pol roka starší ľudia s normálnym pracovným časom.
Stres ako možná príčina
U ľudí, ktorí často lietajú medzi časovými pásmami, dochádza k zhoršeniu mozgových funkcií a rozpadu mozgových buniek v dôsledku nadmernej produkcie stresových hormónov. Výskumníci sa domnievajú, že k podobnému mechanizmu dochádza aj u ľudí, ktorí striedajú dennú a nočnú prácu.
Predpokladá sa tiež, že ľuďom s nočnými šichtami chýba vitamín D, ktorého nedostatok zhoršuje niektoré funkcie mozgu. V inej francúzskej štúdii výskumníci sledovali 1200 účastníkov po dobu desiatich rokov, pričom ich pravidelne testovali v rokoch 1996, 2001 a 2006. Účastníci, ktorí pracovali na zmeny, dosiahli v testoch nižšie výsledky než tí, ktorí pracovali v bežných „úradných hodinách“.
(Ne)zvratný proces?
Dobrou správou je, že nejde o nezvratný proces. Má to však háčik – nielenže je nutné takejto práce sa vzdať, oprava napáchaných škôd trvá minimálne päť rokov.
„Zaznamenanie zhoršenia kognitívnych funkcií v poslednej štúdii môže mať výrazný dopad nielen na tých, ktorí sa jej zúčastnili, ale pre celú spoločnosť a to aj vzhľadom na to, že počet pracovných pozícií, ktoré zahŕňajú riskantné situácie a je nutné ich vykonávať v noci, neustále vzrastá,“ uviedol doktor Jean-Claude Marquié z Univerzity Toulouse vo vedeckom magazíne British Medical Journal.
„Keď berieme do úvahy aktivity každodenného života, ktoré závisia od poznávacích schopností, toto poznanie ovplyvňuje aj celkovú kvalitu života takýchto pracovníkov,“ dodal doktor, ktorý požaduje pravidelné monitorovanie zdravotného stavu ľudí pracujúcich na zmeny viac ako desať rokov.
Vyhnite sa rizikám
Taxikári, pekári, zdravotnícky personál a mnohé ďalšie profesie však pri voľbe zmien často nemajú na výber. Narušený režim sa nevyhnutne odráža na zdraví, nasledujúce tipy však môžu pomôcť predchádzať aspoň niektorým rizikám:
Základom je zdravá strava a pravidelný pohyb – nevzdávajte sa ho, ani keď pracujete v noci.
Spite, koľko potrebujete – po každej nočnej službe si oddýchnite v dobre zatemnenej miestnosti.
Vyskúšajte ľahšie nočné jedlá – v závislosti od fyzickej náročnosti svojej práce si na nočnú zmenu noste jedlo s nižším kalorickým obsahom. Váš žalúdok si rozdiel vypýta cez deň, kedy je to preňho prirodzené.
Vyhláste vojnu rýchlemu občerstveniu – nestíhate a kupujete si sendviče a sladkosti z bufetu? Nájdite si čas a pripravte si jedlo do práce podľa chuti s ovocím aj zeleninou.
Premôžte sa – cvičte, prechádzajte sa, behajte, korčuľujte, posilňujte – nájdite si aspoň trikrát do týždňa čas na pohyb a seba samého.
Vyhľadávajte spoločnosť – netrávte voľno po nočnej doma pred televízorom alebo na internete.
www.independent.co.uk, www.bbc.co.uk
