Politológ Eduard Chmelár reaguje na vyjadrenia herca Milana Ondríka o Jánošíkovi (video na konci článku). Milan Ondrík hrá aktuálne hlavnú postavu vo filmoch o mafiánskom bossovi Černákovi a kriticky sa vyjadruje aj o súčasnej vláde.
Prečítajte si reakciu Eduarda Chmelára: Aký je rozdiel medzi Jánošíkom a Černákom
Keď sa herec hrá na insitného historika, nikdy to nedopadne dobre. Milan Ondrík sa pri propagácii filmu o najväčšom gangstrovi v novodobej histórii Slovenska tak zamiloval do svojej postavy Mikuláša Černáka, že ho prirovnal k ľudovému hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi. Vraj aj on „lúpil a vraždil“, rovnako ako súčasná vláda, ktorá nás len okráda…
No. Najprv jedna poznámka. Nepoznám vládu v kapitalistickom systéme, ktorá by svoj ľud neokrádala. Tá minulá to robila tak zúrivo, že sme sa prepadli ekonomickou úrovňou až za Rumunsko, čo sa nikdy v dejinách nestalo, a zanechala nám takú sekeru, že sa z toho ešte dlho nespamätáme. Ale zvláštne, toto Milanovi Ondríkovi neprekážalo, vtedy si ústa neotváral. Je to taká účelová lož, ako keď opozícia vrieska na námestiach, že toto je najhoršia vláda v dejinách, len preto, aby sa zabudlo na Matoviča.
Ďalšia lož je, že Jánošík vraždil. Dvaja členovia z jeho družiny síce zabili farára, ale zbojnícky kapitán sa na tej vražde nepodieľal, naopak, všetky historické záznamy ho charakterizujú ako dobrosrdečného človeka, ktorý by nedokázal nikomu ublížiť.
Na druhej strane Mikuláš Černák vlastnoručne chladnokrvne zavraždil desiatky ľudí. Už len toto porovnanie je scestné. No ten najdôležitejší rozdiel, ktorý pravidelne uniká tým, ktorí by chceli vykresľovať slávneho zbojníka z Terchovej ako obyčajného zlodeja a vraha, je nasledujúci.
Juraj Jánošík navždy zostane ľudovým hrdinom a symbolom odporu voči sociálnemu útlaku. Je pritom úplne jedno, že jeho slávna charakteristika „bohatým bral a chudobným dával“ je len legendou.
Symbol vždy predstavuje zmýtizovaný ideál, ktorý pôsobí na celé generácie motivačne. Tým, čím bol Juraj Jánošík pre Slovákov, bol Robin Hood pre Angličanov, je to náš epos ako Kalevala pre Fínov či Siegfried pre Nemcov. A nikto sa tam nepokúša zbaviť legendy svojho čara. Sláva Juraja Jánošíka bola dokonca taká nesmierna, že aj taký známy poľský zbojník, akým bol Jan Litmanovski, väčšine goralov splynul s Jánošíkom.
Jánošíkov skutočný život sa postupne vytratil z pamäti. Ostal príbeh o hrdinovi – lebo hrdinu sme v tých časoch potrebovali. A vracali sme sa k nemu vždy, keď nám bolo najťažšie – v štúrovskom boji proti maďarizačnom útlaku i v Slovenskom národnom povstaní proti nacistickej presile. Hrdina je totiž vždy odvážny, spravodlivý a nepremožiteľný. A presne takého sme ako symbol nádeje potrebovali, aby sme prežili.
No ten najdôležitejší rozdiel je úplne jednoznačný. Juraj Jánošík je symbolom boja proti sociálnemu vykorisťovaniu, proti krutému a nespravodlivému feudálnemu systému.
Mikuláš Černák proti žiadnemu systému nevystupoval, bol jeho súčasťou a najtemnejším predstaviteľom, bol spojencom a chránencom vládnej moci. Len chrapúň môže vidieť v Černákovi Jánošíka. A Milan Ondrík, ktorý si myslí, že jedna dobre zahraná postava mu dáva právo posudzovať historické obdobia, špiniť hrdinov a očisťovať gaunerov, je falošnou autoritou.
Zdroj: FB Eduard Chmelár https://www.facebook.com/share/p/15xus32v1x/
Video, na ktoré p. Chmelár reagoval: zdroj FB Kinosála https://www.facebook.com/share/r/1F4KroWWNf/
