Prekladateľ a politický komentátor Michal Zoldy napísal reakciu na článok v britskom denníku The Guardian:
„Mojim priateľom a čitateľom:
Túto noc som ani minútu nespal. Preto dnes prosím odo mňa žiadny príspevok nečakajte.
Písal som totiž v angličtine obsiahlu vyargumentovanú reakciu zo Slovenska na včerajší tendenčný a neobjektívny článok v britskom denníku THE GUARDIAN z pera Moniky Kompaníkovej (z denníka N) o situácii u nás. Opäť ďalšia neuveriteľná zmes posplietaných absurdných lží a tendenčných klamstiev, starých aj nových, o tom, čo sa tu vraj strašného deje na Slovensku za súčasnej vlády.
Nie som jediný, kto dnes v noci takú rekciu do Londýna písal. Čítal som v maily aj druhú reakciu od mimoriadne talentovanej a vzdelanej tridsaťročnej Slovenky z Londýna.
Jej bravúrna intelektuálna reakcia a moja novinárska reakcia na tie noviny sa v niečom samozrejme líšia, pokiaľ ide o argumenty a zacielenie, ale vyslovujem svoj obdiv k tej mladej dáme za jej majstrovskú odpoveď na uvedený článok.
Moja odpoveď v angličtine je hotová a posielam ju do denníka Guardian, ale slovenský preklad zatiaľ bohužiaľ nemám, lebo je to dosť dlhé a ja vždy píšem v angličtine.“
Tu je link na ten britský článok https://www.theguardian.com/commentisfree/2025/jan/29/in-slovakia-a-frenzy-of-cultural-repression-is-underway-as-we-turn-back-to-soviet-times
Medzitým sa nám od p. Zoldyho podarilo získať aj slovenský preklad a tak vám ho sprístupňujeme: List Michala Zoldyho šéfredaktorovi denníka The Guardian
List bol zaslaný 30. januára elektronickou cestou do londýnskej redakcie denníka THE GUARDIAN ako reakcia na článok z 29. januára pod titulkom „Na Slovensku prebieha šialené potláčanie kultúry, vraciame sa do sovietskych čias“
Vážený pán šéfredaktor,
V dnešnom svete moderných komunikačných kanálov 21. storočia a okamžitého prístupu k širokému spektru informačných zdrojov, dostupných v priebehu milisekúnd, niet ospravedlnenia pre to, ak sa významné médium nedokáže skontaktovať a urobiť rozhovor nie s jediným, ale ideálne s viacerými nezávislými komentátormi, pozorovateľmi a ďalšími intelektuálmi, aby čitateľovi predstavilo vyvážený obraz situácie v ktorejkoľvek krajine, vrátane Slovenska.
Váš včerajší komentár od Moniky Kompaníkovej pod titulkom „Na Slovensku prebieha šialené potláčanie kultúry, vraciame sa do sovietskych čias“ v zarážajúcej miere zaostáva za dlhodobo rešpektovaným štandardom seriózneho mediálneho informovania The Guardian.
Skôr než sa pustím do polemiky s obsahom tohto politicky zaujatého článku o situácii kultúry na dnešnom Slovensku, považujem za užitočné upozorniť na jedno z mnohých škandalózne kontroverzných vyjadrení šéfredaktora pani Kompaníkovej, pána Martina Šimečku, ktorý považuje slovenský jazyk, teda oficiálny štátny a zároveň materinský jazyk všetkých Slovákov, za „drevenú fialovú reč obesenca“.
Myslím, že po takom extrémne dehonestujúcom vyjadrení by človek radšej mal okamžite skončiť a už sa ďalej neunúvať vyvracaním zavádzajúcich tvrdení pani Kompaníkovej v jej článku o kultúre na Slovensku. Ten článok si však predsa len žiada niekoľko poznámok, ak pre nič iné, tak aspoň z úcty k serióznej žurnalistike, usilujúcej sa nielen hľadať, ale aj nájsť pravdu.
Vedia napríklad medzinárodní čitatelia novín The Guardian, že slovenský premiér Robert Fico nie je populista, ktorý by chcel so svojou vládou ťahať Slovensko kamsi na východ, ale naopak, že je známy ako dlhoročný oddaný podporovateľ celoeurópskej jednoty a pôvodných demokratických princípov otcov zakladateľov EÚ?
Bol oprávnene hrdý na dobré výsledky Slovenska pod jeho vedením počas druhej dekády tohto tisícročia do takej miery, že s nadšením verejne nabádal, aby Slovensko patrilo medzi kľúčových členov samotného jadra EÚ. Pod jeho vedením sa preto Slovensko v žiadnom prípade nezberá nasledovať tragický príklad Londýna a dať Európskej únii zbohom ako Veľká Británia.
Vedia vaši čitatelia, že ak existuje potenciálna hrozba násilného prevratu na Slovensku je to preto, že drvivá väčšina občanov Slovenska je mimoriadne znepokojená súčasným militantným nerešpektovaním výsledkov parlamentných volieb 2023 opozíciou?
Áno, stovky tisíc občanov Slovenska sa skutočne cítia ohrození, lenže nie politikou premiéra Fica. Sú čoraz viac znepokojení tým, k čomu môže viesť zúrivé baženie opozície po moci, najmä po minuloročnom atentáte fanatickým podporovateľom opozície, ktorý vystrelil svojím revolverom päť nábojov z takmer bezprostrednej blízkosti na pána Fica, keď vyšiel von na ulicu podať ruku menšiemu davu po skončení zasadnutia svojej vlády v stredoslovenskom meste Handlová. Zabudli redaktori The Guardian na túto takmer tragickú udalosť, ktorá otriasla celým svetom, alebo radšej ignorujú minuloročné hrozivé správy zo Slovenska, o ktorých informovali všetky svetové médiá? Pamäť v našich končinách krátka nebýva, rozhodne nie pokiaľ ide o Slovensko.
Ak existuje hrozba prevratu, alebo presnejšie povedané, násilného zvrhnutia legitímnej vlády krajiny, mnohí sa obávajú, že je to kvôli politike, počínaniu a zámerom opozície, jej mediálnym excesom a jej politickým aktivistom. Viacerí pozorovatelia miestnej situácie, vrátane mňa, však tieto obavy nezdieľame hlavne preto, lebo veríme, že stovky tisíc Slovákov – takzvaná tichá, mierumilovná, nemilitantná a demokratická väčšina – výrazne prevyšujú tých pár desiatok tisíc, ktoré sú piatok čo piatok verbované do ulíc v zúrivej snahe vyvíjať verejný tlak na vládu, aby odstúpila a odovzdala moc opozícii.
V žiadnom prípade sa tak nestane, pán šéfredaktor The Guardian a pani Kompaníková.
Hoci je Slovensko relatívne malé, menej známe a vcelku nenápadné, Slováci sú civilizovaný a zodpovedný národ, v ktorom zdravý rozum, múdrosť a sebaúcta ľudí vždy zvíťazí nad blúznením hŕstky mocichtivých dobrodruhov, ktorých nafúknuté egá, ambície a sny sú v ostrom nepomere k ich počtu a marginálnemu významu.
Dovolím si teraz venovať pár chvíľ niekoľkým kľúčovým nesporným faktom, ak by niekto chcel vedieť viac o súčasnej situácii na Slovensku.
Počas tri a pol ročného obdobia pod vedením až troch po sebe nasledujúcich neúspešných vlád, od marca 2020 do októbra 2023, Slovensko zažilo alarmujúce zneužívanie policajných síl a ďalších orgánov právneho a justičného systému, ktoré podkopalo piliere právneho systému štátu a nakoniec premenili právny štát na pokrivenú karikatúru, ktorá sa začala podobať obávanému obdobiu začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia, neslávne známeho celou sériou politických čistiek, ktoré viedli k stíhaniu, vykonštruovaným procesom a popravám kohokoľvek, kto bol označený za politického nepriateľa.
Počas svojho pôsobenia vo funkcii neurobila žiaľ prezidentka Čaputová nič pre zastavenie znepokojivých známok zneužívania moci, zatiaľ čo národ so zdesením sledoval, ako je pán Fico a niektorí jeho spolustranníci šikanovaný a kriminalizovaný na základe najrôznejších vykonštruovaných obvinení len preto, aby bolo možné zbaviť sa raz a navždy opozície v presvedčení, že Západ dá zelenú a zatvorí oči pred akýmikoľvek neprípustnými praktikami bez ohľadu na čokoľvek.
Je doslova smiešne a absurdné obviňovať premiéra Fica z nedemokratického pomstychtivého populizmu najmä po tom, čo len tesne unikol smrti z rúk extrémistického atentátnika s väzbami na kruhy, blízke podporovateľom súčasnej opozície.
Naopak tí, a je ich u nás mnoho, ktorí nemajú zrak zastretý politickými klapkami, volajú po nanajvýš potrebnom zúčtovaní, najmä pokiaľ ide o sily, ktoré takmer dokonale zruinovali nielen prosperujúcu slovenskú ekonomiku, ale, čo je ešte horšie, obrátili celú krajinu hore nohami a priviedli ju nebezpečne blízko k mrazivej priepasti, hroziacej fatálnym kolapsom právneho štátu.
Aktér s hviezdnou výkonnosťou pred necelými piatimi rokmi, Slovensko začalo po februárových voľbách 2020 zaznamenávať dramatické zhoršovanie všetkých kľúčových parametrov a ukazovateľov, vďaka ktorým sa krajina ešte koncom druhej dekády 21. storočia radila medzi premiantov EÚ.
Nič, ani výmena členov kabinetu a premiérov nefungovalo a situácia sa ďalej zhoršovala. Napokon sa vládna koalícia Eduarda Hegera a Igora Matoviča začala rozpadať, až sa napokon celkom zosypala a definitívne stroskotala uprostred prudkých vnútorných bojov, bezohľadného vzájomného očierňovania, politického chaosu a ekonomickej recesie, ktorá vyústila do prepadu Slovenska medzi najmenej úspešné krajiny EÚ.
Žiaľ nebola to len ekonomika, politická kultúra, inflácia, životná úroveň a alarmujúca sociálna situácia, ktoré sa zhoršili doslova na nepoznanie. Ruka v ruke s celkovou nestabilitou a chaosom začal dostávať jeden vážny úder za druhým aj právny štát, keď sa na dennej báze prijímali policajné opatrenia a prebiehali pokusy kriminalizovať opozíciu a zadržať a obviňovať jej predstaviteľov z najrôznejších vymyslených trestných činov.
Obvykle to robila kontroverzná Národná kriminálna agentúra (NAKA), ktorej preferovanou metódou bolo vtrhnúť do dvorov a domovov údajných podozrivých z trestných činov, aby ich zadržali na neurčité obdobie, často bez toho, aby zadržané osoby vôbec vedeli, z čoho sú obvinené. Miestne médiá dostávali pravidelne echo, aby boli v skorých ranných hodinách ešte za tmy pri tom a mohli v živých záberoch prinášať o takých policajných akciách detailné šoty. Napokon to viedlo k nespočetným prípadom porušovania ľudských práv, čo neskôr potvrdili aj nálezy Ústavného súdu krajiny a následne aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Niekoľko zadržaných ľudí vo väzbe zomrelo za okolností, ktoré naďalej volajú po dôslednom vyšetrení.
Všetko toto, spolu s ďalšími vecami, neuniklo pozornosti Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorá vydala hlboko znepokojujúcu tajnú správu o neprípustných policajných praktikách v celom rade prípadov, ako aj o temnom počínaní policajného aparátu, snažiaceho sa trestne stíhať a napokon odsúdiť osoby, akýmkoľvek spôsobom spájané s opozíciou. Musel by človek byť naozaj slepý, hluchý a v bezvedomí, aby nebol videl, že zámerom bolo celú opozíciu ochromiť a podľa možnosti ju nakoniec úplne zničiť a definitívne sa jej v politickej súťaži zbaviť.
V dôsledku toho by sa nakoniec politická mapa Slovenska zmenila na polopúšť. Parlamentné voľby v septembri 2023 tomu našťastie urobili v poslednej chvíli koniec.
Úrad špeciálnej prokuratúry, vedený bývalým známym politikom, ktorý na prechode pre chodcov svojím autom zrazil a pripravil o život staršieho človeka, sa zákonite ocitol pod paľbou kritiky, pretože sa na uvedených neprípustných praktikách podieľal, respektíve bol pri nich policajným zložkám štátu nápomocný.
Únosný rozsah tohto listu denníku The Guardian by samozrejme ďaleko prekročilo, ak by som išiel do mnohých desivých detailov počínania NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry. Postačí preto konštatovať, že vnímavá slovenská verejnosť bola tým všetkým mimoriadne znepokojená. Jej hnev postupne vzrástol natoľko, že napokon dosiahol až bod varu a Slováci svoje rozhorčenie demonštrovali v parlamentných voľbách v septembri 2023.
V súlade s Ústavou štátu je demokracia na Slovensku pevne zakorenená v úcte národa k ľudským právam, kresťanským hodnotám, slobode, sociálnej spravodlivosti, vláde zákona a v principiálnom rešpektovaní slobody prejavu a ničím neobmedzovanej slobody tlače, kultúry a umenia. Nie v akejkoľvek svojvoľnej možnosti či snahe kohokoľvek podkopať princípy právneho štátu alebo uniesť moc v záujme presadzovania straníckych cieľov.
Novú vládu Roberta Fica, ktorá samozrejme nemusí nevyhnutne byť dokonalá, lebo žiadna vláda na svete nemôže o sebe tvrdiť, že by bola dokonalá, si občania v dôvere zvolili predovšetkým na to, aby Slovensko vrátila späť do želaných koľají, pokiaľ ide o samotnú demokraciu, slobodu, ľudské a občianske práva a normálne fungovanie zásad a princípov vlády zákona. Presne to sa teraz v Slovenskej republike deje.
Všetci slovenskí umelci – všetci hudobníci, divadelní, televízni a filmoví herci, spolu s predstaviteľmi a nadšencami umenia a kultúry v celej krajine, tak profesionálni ako aj amatérski, majú ničím nehatenú slobodu venovať sa svojim kreatívnym aktivitám a tvorbe tak, ako si to sami želajú.
Odporúčam preto denníku The Guardian – britským novinám tešiacim sa dôvere verejnosti a sledovaným čitateľmi nielen v Británii, ale aj v zahraničí – venovať väčšiu pozornosť tomu, čo sa v Slovenskej republike naozaj deje. Prosím zvážte vždy radšej dva razy, kým zverejníte nejaké ďalšie jednostranné informácie o Slovensku.
Michal Zoldy
Prekladateľ vedeckej literatúry, novinár a politický komentátor
[Autor je bývalý štipendista britskej vlády, dlhoročný prekladateľ a politický komentátor s komentármi o Slovensku vo WALL STREET JOURNAL, Cambridge Evening News, Prognosis, Slovak Spectator a Europa Vincet ]
Zdroj: TG Michal Zoldy https://t.me/michalzoldy/249
Poznámka redakcie: Komentár prinášame v pôvodnom znení bez úprav.
