Začiatkom jesene sa stávajú soláriá medzi Slovákmi veľmi obľúbené. Ich majitelia sa zhodujú, že hoci s príchodom chladnejšieho počasia opálenie nie je také viditeľné, milovníci umelého slnka nedajú na svoju „farbu“ dopustiť. Chcú si udržať tmavší odtieň pokožky alebo sa počas sychravých dní zohriať. Soláriá však so sebou prinášajú veľké riziko – rakovinu kože.
Výskyt rakoviny kože rastie
Podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) však soláriá nemajú žiadny pozitívny vplyv na zdravie, práve naopak – takmer 90 % prípadov vzniku melanómu má na svedomí opaľovanie v týchto zariadeniach. Slovensko pritom patrí medzi krajiny s vysokým percentom úmrtnosti na rakovinu kože. Ročne u nás pribudne približne 600 nových prípadov melanómovej rakoviny kože a ďalším tisíckam pacientov diagnostikujú nemelanómovú rakovinu kože (bazalióm, spinalióm). Zároveň, práve malígny melanóm predstavuje najagresívnejšiu formou kožného nádoru – na svete naň umiera ročne takmer 50-tisíc ľudí (Onkologický Ústav Sv. Alžbety, 16. 5. 2016).„Príčinou vzniku bazaliómu a veľmi zrejme i melanómu je vplyv slnečného ultrafialového žiarenia, pričom nebezpečnejšie je hlboko do kože prenikajúce UVA žiarenie najmä v soláriových trubiciach s vyšším podielom UVA zložky. Rizikovou skupinou sú deti a ľudia so svetlejšou pokožkou, ktorí sú prirodzene menej chránení,” uvádzaMUDr. Ján Lidaj zo Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti.
Soláriá ako časovaná bomba
Poslednou legislatívnou zmenou regulujúcou soláriá bola Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 752014 Z. z., ktorá sa v zdôvodnení opiera tiež o štúdie potvrdzujúce, že používanie solárií pred tridsiatym rokom života súvisí so 75 % nárastom vzniku melanómu kože a opaľovanie v soláriách (na rozdiel od opaľovania na slnku) nepodporuje vznik potrebného vitamínu D.
IARC zmenila klasifikáciu solárií z „pravdepodobne spôsobuje rakovinu“ na karcinogénne pre ľudí. Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva SR spresnila, že najviac je ich v Prešovskom kraji (111), potom v Trenčianskom (107) a v Bratislavskom kraji by sme ich našli počas minulého roka 66.
Strašiak menom rakovina. Ako sa proti nemu chrániť?
To, že rakovina naozaj nie je zriedkavou diagnózou, práve naopak, potvrdzujú aj interné štatistiky NN Životnej poisťovne: „Za posledný rok sa naši klienti hlásia najčastejšie s diagnózou rakovina, infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Kritické choroby pritom tvoria 2 až 3 % zo všetkých nahlásených poistných udalostí,“ hovorí Daniela Guťanová, tlačová hovorkyňa NN Slovensko.
Rakovina kože, podobne ako iné závažné choroby, výrazne zasahuje i do rodinného života a rozpočtu. Hoci náklady na liečbu čiastočne pokrýva štát, výpadok príjmov počas liečebného procesu môže byť citeľný najmä u živiteľov rodín. Onkologické ochorenie má zásadný dopad na finančnú situáciu chorého, najmä keď ide o človeka v produktívnom veku, ktorý v jej dôsledku príde o stabilný príjem. Ak k tomu pripočítame zvýšené výdavky za lieky, doplnky stravy, dopravu do zdravotníckych zariadení, zdravotné pomôcky, starostlivosť o deti spolu s nájomným či so splátkou hypotéky, tak dlhodobý výpadok príjmu môže byť kritický. „A to nehovoríme o situáciách, keď kvôli nevyhnutnosti starostlivosti o chorého príde o príjem čiastočne či úplne aj partner. Pokiaľ postihnutí nemajú dostatočné úspory alebo spoľahlivé životné poistenie, je situácia prakticky nezvládnuteľná. Poistenie pre prípad rakoviny je väčšinou súčasťou Pripoistenia kritických chorôb, no existuje i samostatné poistenie len nádorových ochorení. V praxi si však až 85 % ľudí zvolí komplexnú ochranu,“ dodáva D. Guťanová.
