Klára s Jankom spolu rýchlo začali plánovať budúcnosť, chceli čo najskôr bývať pod jednou strechou. Najlepšie by bolo nájsť si vlastné hniezdočko, ale v tej dobe im chýbali financie …
„Chceli sme si trochu našetriť, aby sme mohli dostať hypotéku. Zatiaľ sme sa rozhodli, že sa nasťahujeme do domu Jankových rodičov. Zbytočne sme mali svoju oddelenú časť, svokra nám aj tak do všetkého zasahovala a nevedela sa dočkať, kedy urobím nejakú chybu. Akúkoľvek! „spomína na ťažké časy Klára.
Najväčším problémom bolo, že so svokrom vychádzala výborne. Rýchlo našli spoločnú reč a svokre to samozrejme vadilo. „Strašne žiarlila,“ pripúšťa Klára. „Robila možné nemožné, aby ma pred svokrom očiernila“ On jej reči našťastie vôbec nebral vážne. Svokrine odhodlanie prekvapilo dokonca aj jeho, vraj ju vôbec nespoznával. Asi nikdy predtým nemusela bojovať o manželovu aj synovu pozornosť. Zrazu prišla do jej domu cudzia žena, konkurencia … Strácala svoje postavenie kráľovnej domu a to ju vyvádzalo z miery.
„Keď k nám prišli hostia, alebo sme niekam šli spolu, svokra sa vždy pretvarovala,“ pokračuje Klára. „Predstierala, že ma má rada a je vďačná, že si jej synček našiel takú skvelú manželku. Ľudia, ktorí vedeli, čo sa u nás v skutočnosti dialo, len nechápavo krútili hlavou. Začali mať pocit, že si všetko len vymýšľam. Svokra bola výborná herečka a mne z nej bolo zle. Keď hostia odišli, alebo sme sa vrátili do bezpečia domova, odložila masku a pokračovala v útokoch. Dokázala urobiť scénu aj kvôli tomu, že pijem kávu bez cukru. A potom prišiel posledný úder. „
Klára sa raz vrátila z práce o niečo skôr a počula svokru, ako sa v kuchyni vážnym tónom rozprávala s Jankom. „Mal by si sa s tou hroznou ženskou rozviesť, Janko. Uvidíš, že to budeš ľutovať. Veď ti nedokáže ani porodiť dieťa! „ Svokra použila tú najzákernejšiu zbraň. Klára bola od svadby neustále pod tlakom a v strese, v dome svokrovcov sa nevedela uvoľniť a vytúžené bábätko stále neprichádzalo.
Nevedela sa už ovládnuť a rozzúrená vletela do kuchyne. „Vybuchla som,“ pripúšťa so smutným úsmevom Klára. „Vykričala som svokre všetko, čo ma tlačilo na duši a pred Jankom som vyhlásila, že si bude musieť vybrať. Bol to zákerný ťah, ja viem. Ale takto som už ďalej žiť nemohla. Dala som mu na výber, buď mamička alebo ja. A on si vybral. „
O týždeň sa sťahovali do prenajatého bytu. Medzitým si už niečo nasporili a pomaly sa púšťajú do stavby vlastného domu. Klára v januári konečne otehotnela a žiari šťastím. Janko rodičov pravidelne navštevuje, ale sám. „Zatiaľ sa k nemu nepridávam, chránim bábätko a svoje nervy,“ smeje sa Klára. Svokre už odpustila, ale sama sa k nej ponáhľať nebude.
„Neviem, či si ešte niekedy padneme do náručia, ale budem sa snažiť, aby som Jankovi a svojmu dieťaťu nestrpčovala život. Nechcem babičku vyškrtnúť z nášho života, ale už jej nedovolím, aby mi ubližovala. Takto som spokojná, „dodala a pohladila si rastúce bruško.
