Poslanec NR SR a predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry sa zamýšľa nad konaním poslanca HLAS-u Samuela Migaľa v rámci koalície: Čo by Samuelovi Migaľovi povedal Machiavelli?
Od začiatku konfliktu v koalícii s trojicou poslancov okolo Rudolfa Huliaka som mal pocit, že tento spor fungovanie našej vládnej koalície nemôže vážnejšie ohroziť.
To isté si však nemyslím o formujúcej sa skupinke v poslaneckom klube Hlasu-SD okolo Samuela Migaľa. A to najmä kvôli vystupovaniu a komunikácii samotného bývalého moderátora TV JOJ, ktorý je v politike úplný nováčik a správa sa tak, akoby si chcel stoj čo stoj streliť do vlastnej nohy a následne povaliť celú vládu. Pretože ak by niekto chcel byť oportunistom a mal za úlohu zvrhnúť vládu, inak by nekonal.
Ešte inak sa dá komunikovať vystupovanie Samuela Migaľa, minimálne od odvolávania predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu. A síce, že plní úlohu trójskeho koňa v našej koalícii. Možno nie úplne od začiatku, o to však horšie pre neho. Kto by mal, respektíve mohol z jeho krokov profitovať? Na prvú sa núkajú progresívci. Ale na túto otázku si musí odpovedať Samuel Migaľ sám vo svojom vnútri.
A nie, neberiem jeho slová o tom, že spolu s ďalšími členmi „skupinky“ z Hlasu sa pasujú za morálny kompas vládnej koalície. Alebo že už ukázali ministerke kultúry Martine Šimkovičovej pomyselnú červenú kartu. Nevedia, že karty sa väčšinou vyťahujú až po predchádzajúcich upozorneniach od „rozhodcu“? Sama ministerka kultúry povedala, že dvere na komunikáciu má otvorené. Rovnako aj Roman Malatinec z Hlasu (člen tzv. Migaľovej skupinky) mal túto ponuku, ale nevyužil ju.
Podobne sa vyjadril aj Matúš Šutaj Eštok, predseda Hlasu-SD, o tom, že je od začiatku pripravený komunikovať s Migaľom. Prečo tak zjavne nespokojný poslanec Samuel Migaľ ešte neurobil? Parafrázujúc naše staré mamy, mohli by sme skonštatovať, že „nemému poslancovi ani vlastný stranícky predseda nerozumie“. Alebo, čo za politickú prácu to je, keď sa Samuel Migaľ z Hlasu-SD stretne s lekárskymi odborármi, no svojho straníckeho kolegu Kamila Šaška na poste ministra zdravotníctva priamo nepodrží?
Nechápem Samuela Migaľa. Alibisticky síce tvrdí, že vládu povaliť nechce, no napríklad v rozhovore pre Denník N naložil koalícii, koľko znesie. Na jazyk sa mi tlačí otázka.
Prečo vidí smietku v očiach viacerých koaličných politikov, ale brvno v očiach Šimečku a spol. nie? Čo hovorí na fungovanie tzv. MOMiek počas kovidu? Podpísal by sa pod viaceré kontroverzné dotácie, ktoré udelil Fond na podporu umenia, ako napríklad tanečné kreácie manželky Michala Šimečku? Čo hovorí na viaceré verbálne útoky europoslancov z Progresívneho Slovenska v Bruseli, namierené proti slovenským záujmom?
A posledná vec? Naozaj je za to, aby si Hlas-SD nechával otvorené dvierka na spoluprácu s Progresívnym Slovenskom a ďalšími opozičnými stranami po nasledujúcich voľbách? Presne na toto sa ho spýtali aj v Denníku N. A on odpovedal, že „to je absolútne nevyhnutné“.
Toto keby čítal Machiavelli, chytal by sa za hlavu. Netvrdím, že človek by mal dopredu a priori odmietať to, čo mu môže v budúcnosti priniesť život. Ale mal by v prítomnosti konať lojálne, tak, aby sa prirodzeným spôsobom ukázal čo najlepším partnerom aj pre potenciálnych budúcich spolupracovníkov.
Taký spôsob nazerania na život, aký naznačil poslanec Migaľ, a síce, že si necháva otvorené zadné dvierka, je z reputačného hľadiska asi jeden z najhorších.
Niccolò Machiavelli to vo Vladárovi okomentoval jasne. Človek, ktorý sa nevie rozhodnúť, koho bude obhajovať, skončí nakoniec tak, že mu v budúcnosti nebude dôverovať ale že vôbec nikto. Prečo potom Migaľ koná tak, ako koná?
