Mladá speváčka priniesla do kapely nový vietor a nielen to! Exkluzívne iba Dámskej jazde prezradila zaujímavé detaily zo svojho života.
Zmena je život a život formujú sklamania. Práve spomínané zmeny naplnili život mladej Victorii Vargovej posledné obdobie existencie a práve vďaka sklamaniam sa posunula ústrety svojmu snu, ktorý teraz žije. Pred rokom ju poznali len jej známi, dnes o nej hovorí celé Slovensko. Sympatická ryšavka totiž len nedávno nahradila speváčku kapely Peter Bič Project Dášu Kostovčík a už naspievala pieseň nabitú citmi, ktorá má predpoklady stať sa hitom. Singel Where did you go má celkom iný zvuk, na aký sme boli zvyknutí. Zistili sme za vás zaujímavé podrobnosti nielen o tejto piesni, ale i zo súkromia mladej speváčky.
Tvoj život sa s príchodom do kapely Peter Bič Project od základov zmenil. Čo ti najviac chýba z predchádzajúceho života?
Príprava kávy. Ja som predtým pracovala v kaviarni a mala som strašne rada samotný proces prípravy tohto lahodného nápoja. A to mi asi chýba najviac. Bavilo ma to.
Čiže si predtým pracovala ako obsluhujúci personál?
Áno, dlhé roky som robila v baroch alebo v kaviarňach čašníčku, či barmanku. A práve vďaka tejto práci som sa stretla s Petrom Bičom, ktorý vo mne objavil to, že viem spievať a ponúkol mi spoluprácu.
Čo sa ti páči najviac na súčasnom živote?
Konečne robím to, čo ma napĺňa a čo bolo mojim celoživotným snom. Čo môže byť krajšie, ako keď žijete svoj sen? (smiech)
Ako sa s tvojou slávou vyrovnali tvoji blízki, poprípade tvoj priateľ, ak nejaký bol?
V kapele som ešte veľmi krátko na to, aby som nejakú slávu zažila. Baví ma, že sa môžem každý deň naplno venovať iba hudbe.
Všetci moji blízki sú veľmi radi a podporujú ma v tom. Priateľ nie je, aj keď bol, ale s tým som sa zase vyrovnala ja. 🙂
Rozišli ste sa kvôli tomu, že si začala spievať?
Bolo to ešte predtým. Cítila som sa obmedzovaná a teraz, keď som začala konečne robiť to, čo ma naozaj baví a čo chcem robiť celý život, už vôbec nedovolím nikomu, aby ma v tom obmedzoval. Jednoducho som si určila priority a rozišli sme sa každý svojou cestou.
Našli sa aj takí, ktorí ti závideli tvoju kariéru speváčky?
Nie, alebo aspoň o nich neviem. Nikto sa mi s tým nepriznal. (smiech)
Takže si stretla so samou pozitívnou reakciou, to si vlastne šťastný človek? 🙂
(smiech). Momentálne som naozaj najšťastnejší človek na svete.
Si sama v mužskom kolektíve, aká ženská zbraň podľa teba na nich najviac zaberá?
Neviem, či sa to dá nazvať ženskou zbraňou, ale ja keď si chcem presadiť to svoje, musím to stále omieľať dookola ako staré rádio. A je už potom na nich, či to prijmú, alebo nie. A niekedy to funguje. 🙂
Akú mužskú vlastnosť neznášaš najviac?
Prehnanú neopodstatnenú žiarlivosť. S takýmto partnerom by som nedokázala žiť. Teda pokiaľ je to v medziach normy, tak je to fajn. Aspoň máte pocit, že tomu druhému na vás záleží, ale určite to netreba preháňať.
Pôsobíš sebavedomo. Aké triky používaš, aby si prekonala pochybnosti o sebe, keď máš zlý deň?
V tom mi pomáha môj nos. (smiech) Keď sa ho niekto dotkne, tak v tej chvíli sa začnem smiať a pochybnosti opadnú. Je to taký môj zapínací gombík. No na trému to žiaľ neplatí. 🙂 Ale teraz vážne. Zdanie niekedy klame, pretože ja takto sebavedomo asi môžem vyzerať, ale vôbec sa tak necítim. Mám vždy obrovskú trému, ale iba kým vyjdeme na pódium a začneme hrať prvú pesničku. Potom je to fajn.
A ako prekonávaš teda trému? Niekto radí napríklad predstaviť si nahé publikum. Využívaš podobné triky?
Aj mne to mnohí radili. Vždy som to chcela vyskúšať, ale nikdy som sa k tomu nedostala, lebo som na to väčšinou zabudla. Tá tréma sama opadne. Najmä, keď si uvedomím, že mám okolo seba ľudí, ktorí ma vždy podržia, ak by náhodou bolo treba.
Akým spôsobom sa vyrovnáš so sklamaním?
Keď ma niečo sklame, alebo nie som s niečím stotožnená, potrebujem byť chvíľu sama so sebou, kým to vstrebem.
Kto je vašim vzorom?
Peter Bič: Dnes už vzory nemám. Počúvam strašné množstvo hudby a snažím sa stále učiť. Baví ma to objavovať stále niečo nové.
Victoria: Hudobný vzor nemám žiadny. Mám síce rada veľa speváčok a kapiel, ale nikdy som si nepovedala, že raz by som chcela byť ako oni. V súkromí je mojim vzorom môj o šesť rokov starší brat. Obdivujem najmä jeho cieľavedomosť, lebo keď si niečo zaumieni, vie to vždy dotiahnuť do konca.
Koľko trvá vytvorenie jednej skladby, kým ju dotiahnete do finálnej podoby.
Peter Bič: Vždy je to otázka toho, koľko na to času máme. Tiež o ako náročnú skladbu ide. Napríklad náš posledný singel Where did you go sa nahrával 5 mesiacov. No napríklad Hey Now vznikol iba za pár minút a nahralo sa to asi za hodinu. Je to veľký rozdiel, preto to ťažko vopred povedať. Každá pesnička je iná a vyžaduje si iný prístup. Ale posledný singel bol asi naša najdlhšia vec, akú sme doteraz nahrali.
Kto je vašim najväčším kritikom?
Peter Bič: Ja sám. Aj voči sebe, aj voči všetkému okolo. Potom je to naša manažérka Jana, lebo ja si často niečo vymyslím a mnohokrát je to pritiahnuté za vlasy. Býva to práve ona, ktorá ma drží pri zemi, schladí moje impulzy a povie: ‚Počkaj, počkaj, nejde to tak.‘ Začínam sa aj ja učiť prijímať rady od iných ľudí.
Victoria: Súhlasím s Petrom.
Singel Where did you go je prvou samostatnou produkciou po personálnych zmenách, je úplne iná, emotívna, budú aj ďalšie piesne tohto razenia?
Peter Bič: Myslím si, že budú. My sme minulý rok nastúpili novú éru v kapele Peter Bič Project tým, že prišli noví členovia, a to Victoria a Zoli Tóth. Začali sme písať pesničky, skladať, nahrávať piesne, začali sme tiež analyzovať jeden druhého v kapele, kto je kde v akej pozícii nielen muzikantskej, ale aj inej. Výsledkom bude veľmi emotívny a osobný album. Viac intímny, viac možno akustický. Malo by to byť viac o hudbe, o premýšľaní… Preto aj proces nahrávania trvá trošku dlhšie, pretože sa tomu viac venujeme. Chceme si dopriať čas, aby sme sami vedeli kriticky zhodnotiť, či je vhodný adept tá pesnička alebo nie na pripravovaný album.
Čo je dôvodom tejto zmeny vo vašom zvuku?
Peter Bič: Sme už niekoľko rokov na scéne a dozrel čas na to, aby sme sa posunuli niekam inam. Myslím, že práve teraz je ten čas. Ja som už dávnejšie rozmýšľal nad tým, ktorým smerom uberať kapelu a táto cesta sa mi teraz páči asi najviac. A aj ostatní členovia sa v tom zhodnú. Je ťažké niekedy presvedčiť ľudí, keď robia niečo pár rokov, majú zabehnutú cestu a teraz chcieť po nich zmenu. Málokto tú zmenu chce prijať. Myslím si, že v tomto smere som tak trošku vizionár. Snažím sa posúvať veci vpred. Neviem, či je to ideálna cesta, ale cítim to tak, že je to správny krok aj pre mňa, aj pre Peter Bič Project.
Najnovšia pieseň je silne emocionálne nabitá, je o sklamaní a bolesti z rozchodu. Aké najväčšie sklamanie ste prežili vy?
Peter Bič: Človek stále zažíva nejaké sklamania, či už je to kvôli láske, alebo kvôli nesplneným snom, takže ich počas života stihneme zažiť dosť. Je ťažké preto povedať, ktoré je to najväčšie. Pre mňa bol náročný minulý rok, kedy sa Peter Bič Project rozdelil na dve samostatné kapely. Robíte s ľuďmi, o ktorých sa nazdávate, že to s nimi bude fungovať stále. A zrazu zistíte, že tí ľudia majú iný smer, iný pohľad na veci. Čo je správne, akceptujem to a chápem, ale nerobí sa to takto, ako sa to urobilo v tejto kapele. To ma trošku zamrzelo.
Victoria: Tých sklamaní bolo strašne veľa. Väčšinou sa týkali mojej cesty za svojim snom. Niekto niečo sľúbil, napríklad, že založíme kapelu a bola som potom sklamaná, že to nikdy nevyšlo. Potom som bola sklamaná zo seba, že spievať asi neviem.
Peter Bič: Tie tvoje sklamania sa vlastne otočili na pozitívnu vec. Ak by to vyšlo, spievala by si v inej kapele a nebola by si s nami. Tie sklamania ťa vždy posunú niekam. Aj mňa to posunulo napríklad na ceste s kapelou. Človek je síce chvíľu taký nesvoj a nevie, čo ďalej, ale keď si veríš, veríš sám sebe a tým ľuďom, čo sú okolo teba, tak ti to dá šancu pochopiť, že vlastne veci idú ďalej aj vďaka sklamaniam…
Zhovárala sa Milota Mezeiová
