Sivá eminencia slovenského televízneho zákulisia– tak by sme mohli nazvať režiséra a producenta Petra Núňeza, s ktorým sme poodhalili oponu spojenia Všetko alebo nič. Známy režisér si po prvýkrát vyskúšal rolu filmového producenta a nám prezradil, čo bolo pre ňho na tejto práci najťažšie.
Filmovú novinku Všetko alebo nič, ktorá ide do kín 12. januára 2017, natočila Marta Ferencová podľa rovnomenného knižného bestselleru Evity Urbaníkovej.
Máte za sebou dlhoročnú prácu na filme Všetko alebo nič, ktorý onedlho predstavíte publiku a pomaly si začne žiť svoj život. Ako sa cítite ako producent tejto filmovej novinky?
Predovšetkým sa teším z toho, že napriek rôznym komplikáciám a krízam sa nám podarilo projekt uzavrieť do podoby, ktorú v januári premietneme divákom. Samozrejme sa nemôžem ubrániť ani pocitom napätia, spojeného s otázkou, či sa film stretne s očakávanou odozvou, či prilákame do kín dosť ľudí a či budú zo sál vychádzať zamyslení, pobavení, inšpirovaní – skrátka spokojní. Točili sme ho dlhých päť rokov, takže sú to pocity aj šťastia, aj istého vnútorného napätia.
Vráťme sa do rokov, keď film vznikal. Vyskytli sa aj okamihy, keď ste prestávali veriť v úspešné zavŕšenie projektu, alebo bolo vaše presvedčenie tak silné, že ste skrátka nepochybovali?
Kritických okamihov bolo niekoľko, a to veľmi výrazných – vždy samozrejme súviseli s peniazmi. Ešte sa nestihla spustiť tá skutočná producentsko-kreatívna špirála, ešte sme ani nevhupli do ozajstného kolotoča a prišli prvé komplikácie, ktoré súviseli s prípravou scenára. Na základe skúseností z televízie som predpokladal, že túto fázu zvládneme približne za tri mesiace, no k všeobecne uspokojujúcemu výsledku sme sa dopracovali až po takmer roku a pol. Keď sme napokon s Evitou dospeli ku konsenzu, doriešili kasting a konečne začali s výrobou, udalosti nabrali veľmi dynamický, až dramatický spád. Dohodnuté finančné vstupy padali jeden za druhým a ja som pomerne zdesený sústavne riešil, kde zoženiem peniaze. To sa dialo na strane vstupov. A na strane výstupov sme sústavne prekračovali odhadované náklady, vrátane základného faktora, počtu natáčacích dní. Vychádzali sme z predpokladu, že film natočíme za 30 natáčacích dní, no nám sa tento limit dodržať nepodarilo. Niekoľkokrát nás podržali komerční partneri a v závere sa objavil „Deux ex machina“ v podobe českých producentov Igora Konyukova a Pavla Páseka. Projekt Všetko alebo nič – názov v uvedenom kontexte tak príznačný – nadobudol reálne kontúry a dočkal sa poslednej klapky…
V čom spočívali komplikácie pri dolaďovaní scenára?
Musím zdôrazniť, že film Všetko alebo nič je mojou producentskou prvotinou a z tejto pozície som sa reálnemu výkonu kreatívnej práce venoval minimálne – sústredil som sa predovšetkým a len na zabezpečenie ekonomického zázemia. Evite som ešte na začiatku sľúbil, že spolu vytvoríme ambiciózne romantické dielo európskeho formátu s nekompromisne dobrým kastingom, nekompromisne dobrou exekúciou a, samozrejme, so zodpovedajúcou finančnou podporou. Veľmi presne som si uvedomoval, že zoškrtávanie rozpočtu by sa zákonite prejavilo na kvalite výsledku, a hoci, musím sa priznať, to pokušenie ma párkrát navštívilo, vždy som mu odolal. Rešpektoval som zadania produkcie, hľadal a našťastie aj nachádzal zdroje, takže sme neboli nútení pristúpiť k redukcii počtu natáčacích dní či k vynúteným zmenám lokácie. Treba však povedať i to, že bez perfektne fungujúceho tímu, na ktorý som sa mohol v plnej miere spoľahnúť a venovať sa mojej priorite, by to nešlo. Verejnosť vás vníma najmä ako režiséra väčších televíznych projektov. Filmom Všetko alebo nič ste sa pred nich postavili ako filmový producent. Ktorú z polôh považujete po nadobudnutej skúsenosti za slobodnejšiu, kreatívnejšiu?
Ako režisér som si myslel, že podlieham a prispôsobujem sa predstavám a podmienkam producentov, čo som považoval za isté obmedzenie svojho „životného priestoru“. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol pre zmenu, a stať sa tak pánom samému sebe. Ale samozrejme išlo o omyl a optický klam. Hoci sa predo mnou s visačkou producenta objavil nový horizont, aj ten sa čoskoro ocitol v súradniciach limitov a záväzkov. A ja som sa neoslobodil, len som začal slúžiť iným pánom. Ak mám porovnávať – Peter Núňez, režisér, je menej nervózny, Peter Núňez, producent, okresal radikálne postoje, stal sa tolerantnejším a veľmi dobre chápe neúspech projektov, ktorým sa nedostalo toľko šťastia ako filmu Všetko alebo nič.
Ako vnímate slovenské filmové prostredie, je priaznivo naklonené tvorcom?
V podstate na nepoznanú pôdu som vstúpil aj preto, lebo som mal pocit, že na Slovensku neexistuje regulárny filmový priemysel. Pochádzam z komerčnej sféry a hoci sa väčšina ľudí z umeleckej komunity pravdepodobne nestotožňuje s mojimi postojmi, naozaj som presvedčený, že ak niečo robím a míňam nejaké peniaze, musím dosiahnuť odozvu, zúročenie v podobe záujmu zodpovedajúcej skupiny divákov. Dlhodobo ma pritom ovláda pocit, že pravidlá, ktoré platia v televízii, kiná nerešpektujú. Artové a dokumentárne filmy majú byť podľa mňa nadstavbou mainstreamového prúdu a potom sa dá očakávať, že filmový priemysel bude stáť na základni masovej návštevnosti domácich filmov. A nie dotácii a podobných záležitostí. A keďže ja osobne aj celý tím okolo filmu „Všetko alebo nič“ sa po celý čas nesnažili o nič iné ako o dobrý mainstreamový film, už čoskoro sa ukáže, či som bol naivný.
V jednom z vašich rozhovorov ste povedali, že „ženským“ žánrom ste sa rozhodli zaplniť medzeru v domácej filmovej tvorbe. Bolo toto rozhodnutie čisto pragmatickým, alebo vás príbeh vnútorne oslovil z ľudského hľadiska?
Išlo o pragmatické rozhodnutie. Evitinu knižku som predtým nečítal, len som obdivne registroval čísla jej predajnosti. Skôr ako som ju oslovil s ponukou na spoluprácu, zoznámil som sa s Evitiným dielom osobne. Myslím, že úspech knižky stojí na presných charakteroch, na mixe emócií a veľmi dobre napísaných dialógoch. A povedal som si, že ak bolo takmer 200 000 žien ochotných kúpiť si knižku, mám v rukách materiál s potenciálom slovenskej „Bridget Jonesovej.“
Rozlišujete filmy na mužské a ženské?
Áno, rozlišujem, nebudem sa tváriť, že niečo musí za každých okolností fungovať univerzálne. U nás doma rozhodujú o voľbe televíznych programov primárne manželka s dcérou, takže často som „konfrontovaný“ práve so ženským žánrom. Takto strávený rodinný večer však považujem za veľmi príjemný, nenudím sa, nie som urazený, naopak, vítam príležitosť nakuknúť do tajomstiev nežného pohlavia a vnímať svet očami našich krajších polovičiek.
Počas výroby filmu sa okolo vás „točilo“ veľa žien. Ako sa vám spolupracovalo napríklad s režisérkou Martou Ferencovou?
Môžem s radosťou povedať, že celý tvorivý proces prebiehal na vysokej profesionálnej úrovni, bez akýchkoľvek komunikačných šumov a ruchov. Film Všetko alebo nič sa mal stať kinovou prvotinou režisérky Marty Ferencovej, no ako som spomínal, nakrúcali sme dlhých päť rokov, takže medzitým stihla uviesť na plátna českú rozprávku Řachanda Bláznivé kráľovstvo. Marte som od začiatku dôveroval, presne vedela čo robí a pre koho robí, hercov viedla s absolútnou istotou. Skutočne som nepremárnil ani päť minút polemikami o opodstatnenosti jej rozhodnutí.
Nestretli ste sa teda so žiadnymi „ženskými vrtochmi“?
Čo si budeme navrávať, všetci máme svoje „muchy“ a sem tam zažívame slabšie chvíle. Na pľaci však nedošlo k žiadnemu konfliktu. Obdivoval som napríklad ako Evita so stoickým pokojom zvládala každé zdržanie natáčania, ako nonšalantne a s úsmevom prijímala rozpačité správy o večnom zháňaní peňazí z mojej strany. Ak by niekto očakával hysterické scény, sklamal by sa. Naopak, kľúčové ženy, režisérka i scenáristka, sa správali obdivuhodne pokorne a pokojne.
Pracovali ste s medzinárodným štábom. Nebáli ste sa prípadných problémov, vyplývajúcich z komunikačných bariér?
Každá komplikácia môže byť brzdou, ale aj obohatením projektu – my sme sa rozhodli pre druhú možnosť a pevne verím, že sa to podarilo.
Čím by ste prilákali diváka do kina?
Film Všetko alebo nič je podľa mňa krásne natočený, výborne zahraný a veľmi vierohodný príbeh o životnej dileme ženy, ktorá sa rozhoduje medzi dvomi mužmi. Keď prídete do kina, strávite s Lindou (Táňou Pauhofovou) necelé dve hodiny a jej osudovú voľbu možno odobríte, možno spochybníte. V každom prípade sa stanete svedkami intenzívneho romantického deja, ponúkajúceho mnoho sentimentu, ale aj láskavého humoru. Teším sa na vás!
