Patrí k tým najstarším druhom pečiva
Kedy ľudstvo prvýkrát ochutnalo túto sladkosť, sa už asi nedozvieme. Každopádne dôkazy zo staroegyptských pyramíd potvrdzujú, že bol značne obľúbený už v dobe faraónov. Pochutnávali si na ňom aj v starom Ríme a Grécku.
Ako vznikol jeho názov?
Prvé recepty v sebe obsahovali okrem iného aj korenie, vďaka ktorému pravdepodobne vznikol prvotný názov „Peprník.“ Ten sa asi ľuďom zdal ako príliš dlhý, takže sa neskôr ešte trochu skrátil …
Pôvodný recept obsahoval iba tri prísady
Perník sa predtým pripravoval len z medu, múky a korenia. Dnes sa už samozrejme stretneme s oveľa rafinovanejšími receptami, kedy sa používa pšeničná a ražná múka, pridáva sa mlieko, vajcia, pálený cukor a med. Zmes je korenená škoricou a zázvorom, občas tiež klinčekmi, kardamonom, muškátovým orieškom, anízom a levanduľou.
Príprava bola ostro stráženým tajomstvom
Každý majster mal svoju vlastnú receptúru prípravy sladkej pochúťky. Túto receptúru uchovával vo veľkej tajnosti a odovzdával ju len svojmu nástupcovi. Zo stredovekých receptúr je nám známe až 90 druhov vzácnych bylín a korenia pridávaných do perníka.
Prečo sa do sladkého pečiva pridávalo korenie
Okrem chuťových kvalít to malo aj pragmatický účel. Perník bol totiž často exportovaný na veľké vzdialenosti a z toho dôvodu bol vyrábaný tak, aby počas týchto dlhých ciest neutrpela jeho kvalita. Korenie mu sčasti tieto vlastnosti prepožičiavalo.
Ako sa perník formoval?
Rovnako ako v Egypte bol výsledok vždy tuhý, lesklý, s reliéfnym povrchom zvaný tlačený, a formoval sa vtlačovaním tuhého cesta do foriem vyrezávaných z tvrdého ovocného dreva. Forma sa vopred vysypala hrachovou múkou, cesto sa starostlivo vtlačilo do reliéfu, potom sa z formy vykleplo a perník sa zvoľna piekol v peci. Potieral sa rozvareným ovocným glejom, až sa povrch krásne leskol.
Perníky predtým piekli murári
Práca s perníkom bývala namáhavá a vyžadovala fyzicky zdatných mužov. Mnohé cestá boli tak tvrdé, že sa delili sekerou a Pernikári na jeseň najímali murárov, aby im pomohli s prípravou.
Z prípravy perníku sa stalo umenie
Prvé stredoveké správy o tomto“sladkom“ remesle alebo umení pochádzajú zo strednej Európy z konca 13. storočia. V roku 1293 bol vo sliezskej Svídnice dokonca ustanovený perníkársky cech. V nemeckom Ulme je prvá pernikáreň zaznamenaná v roku 1296.
Perník bol dlhú dobu luxusom
Tradične sa tento sladký pokrm vyrábal v hanzovných mestách ako symbol ich úspechu. Vzhľadom k cene korenia, ktoré sa užívalo pri jeho príprave, si ho mohli dovoliť len tí najbohatší.
Tradícia výroby pokračuje dodnes …
Perník je charakteristický pre mnohé svetové mestá – napr. Mníchov, Norimberg, Amsterdam, Gdansk a ďalšie.
Perník je predchodcom dnešných chipsov
Brémsky medový koláč sa pripravoval ako veľmi silno okorenený, aby povzbudil smäd hostí. Chuťovo sa dokonca podobal čipsom.
Zjedzte perníkové mužíčka a vydáte sa
V Anglicku existovala legenda, že ak nezadaná žena zje medovníkového mužíčka, prinesie jej to ozajstné životné šťastie.
Perník mal aj pozitívne účinky na zdravie
V úplných začiatkoch ho najčastejšie pripravovali práve mnísi v kláštoroch, aby ním mohli pomáhať chorým. Za významné vlastnosti sladkosti môžu predovšetkým jeho prísady. Napríklad v ňom obsiahnutý zázvor upokojoval žalúdok, pomáhal pri nevoľnostiach a podporoval imunitu. Med ako hlavné sladidlo bol považovaný za „nebeský liek.“
Perníkárstvo patrilo k špecializovaným remeslám.
Až keď sa obľuba perníka rozšírila, začali ho vyrábať živnostníci vo veľkom. Vzhľadom ku zložitým výrobným postupom a nedostupnosti niektorých surovín (hlavne rôzneho cudzokrajného korenia) patrilo k špecializovaným remeslám viazaným cechovými regulami.
Ustál dokonca aj pred vojnou.
Za husitských vojen ho táboriti pokladali za prepych a hrozil mu teda zánik. Avšak aj túto ťažkú dobu nakoniec jeho výroba prežila a čoskoro sa opäť stala kvitnúcim a výnosným odborom.
Perníky všetkého druhu …
Dnes existuje celý rad najrôznejších perníkov – zdobený rôznofarebnými polevami, cukrovými glazúrami či nalepovanými obrázkami. Existujú tiež perníky plnené kandizovaným ovocím a orieškami pre sviatočné príležitosti.
Plní priania
Jedna švédska tradícia hovorí, že sladká pochúťka tiež vie plniť sny. Stačí ju položiť do jednej ruky a niečo si priať. Potom je nutné rozlomiť perník druhou rukou, a ak vďaka tomu vzniknú 3 kusy, želanie sa vyplní.
