Len tak som sa zamyslela, ako tento svet vlastne funguje. Nemusím písať, že totálne blbo a nevymyslela som týmto konštatovaním nič nové. Prišla som však na to, o čom to všetko je.
My, ľudstvo, vraj koruna tvorstva, sme zdegenerovali, a to že totálne. Tak veľmi sme osprosteli! A vôbec sa za tieto slová nebudem ospravedlňovať. Ide totiž o to, že sa dokola za niečím naháňame, čo k svojmu životu vlastne nepotrebujeme.
Novšie a rýchlejšie autá spôsobili kopu vyhasnutých (a zbytočne) ľudských životov, jedno auto je v rodine málo, lebo veď čo by sme chodili pešo alebo autobusom….a keď má sused, prečo by sme nemohli mať aj my. Niektoré ženy potrebujú mať desiatky kabeliek, topánok, o šatách ani nehovorím. Potrebujeme mať doma tisíc drobností, ktoré vôbec nepotrebujeme a iba na ne padá prach………a takto by som mohla menovať toho ešte veľa…..
Sme naozaj až nepochopiteľne paralyzovaní všetkým, čo nám je denne strkané pod nos. Veľakrát si položím otázku “Máme všetko oproti tomu, ako si to pamätám z čias socializmu, ale sme šťastnejší?” Ja si myslím, že je to práve naopak. Prestali sme sa usmievať, sme na seba zlí, drzí, podráždení, nevieme sa tak od srdca radovať. Nemáme čas sami na seba, nie ešte na svojich blízkych a priateľov. Až priveľmi často používame slová “veď niekedy sa zastavím”, “mám toho veľa, nemám čas”…..
“Štartuje” ma tvrdenie, že “ak máš peniaze, máš slobodu.” Nesúhlasím s tým. Podobné nezmysly nás totiž podporujú v rozhodovaní a sú hlboko v rozpore s hľadaním každodennej radosti, tej obyčajnej radosti, bezpodmienečnej. Pre veľa ľudí, bohužiaľ, je obyčajnosť, spontánnosť, nie veľký majetok, výsledkom chudoby alebo neschopnosti daného človeka. Nie sú hodní povšimnutia, nemajú ten správny spoločenský status. Aj takéto hodnotenia sú výsledkom tejto doby. Pritom úbohí sú práve tí – druhí. (česť málo výnimkám)
Stále menej si uvedomujeme, že sme ĽUDIA a NIČ NIE JE DOKONALÉ. Ja hovorím, že chvalabohu. Človek, ktorý toto nepochopí a v tom nezmyselnom kolobehu zostane, stráca naozaj nádej na šťastný život. Na ten pravý šťastný život.
Veľakrát som povedala, že tým, že dostávame možnosti vyberať si z obrovského množstva hocičoho, stratili sme slobodu.
A čo s tým teda urobiť?
V prvom rade je dobré prehodnotiť si svoj rebríček hodnôt….a hlavne netvrdiť, že sa to nedá, alebo že je to ťažké. Nič nie je ťažké, iba my si v mysli dokola dávame tieto programy. Stačí si uvedomiť, že naozaj v JEDNODUCHOSTI je krása!
Mám kamarátku, ktorá žije sama a má doma tri obrovské skrine (a to doslova) plné šiat. Niektoré nemala na sebe možno niekoľko rokov, ale stále ich pri sebe drží. Načo je to dobré? Len pre pocit, že mám toho veľa? Alebo strach, aby som stále mala, keby náhodou……..? Ja robím veľmi často inventúru vo veciach nielen osobných. Čo nevyužívam – odo mňa odchádza, posúvam ďalej, kde to môže byť ešte využité a kde to veľakrát urobí aj radosť. Nemám veľa vecí, nepotrebujem ich. Nazvala by som ten môj život “praktickým minimalizmom” .
- Jedna z vecí, ktoré nás vedia paralyzovať – sú naše očakávania. Majte ich, kľudne, ale zvážte, aké to budú očakávania. Zopakujem znova – DOKONALOSŤ NEEXISTUJE. Zistila som sama na sebe, že niekedy je aj dobré nemať očakávania. Jednoducho si len tak plávať tým životom, nič vás totiž nemôže potom sklamať. A ak sa stane niečo milé, potom je to úžasný pocit! Urobte preto poriadok nielen v skriniach, ale aj v nastaveniach, ktoré máte v hlave.
- Veľa ľudí si vie vytvoriť aj nedobré pocity, či postoje. Ak nevyjde niečo, čo chceli, naordinujú si pocit zlyhania, viny a sú frustrovaní. Funguje to hlavne u príliš zodpovedných ľudí, ktorí to s tou zodpovednosťou až preháňajú a u tých, čo si dávajú až príliš vysoké ciele. UVEDOMTE si, že ak vám niečo nevyjde, nie je to žiadna tragédia. Možno to nebola pre vás správna cesta, správny spôsob, riešenie, možno vás čaká niečo oveľa lepšie…..je to skôr na zamyslenie, nie na frustráciu. Možno máte na viac, ani ste o tom netušili. Premýšľajte a prestaňte si vnucovať niečo ako že ste zlyhali. VŽDY BUĎTE NA SEBA HRDÍ.
- Z vlastnej skúsenosti viem, ako je dobré byť v prítomnosti ľudí, ktorí sa smejú, majú zmysel pre humor. Preto aj vám odporúčam – nechajte sa unášať touto krásnou veselou, nabíjajúcou energiou a nezabudnite sa pridať aj vy.
- A ešte niečo pred záverom – žijeme stále v dobe odsudzovania, posudzovania a predsudkov. Odporúčam -ŽITE SVOJ ŽIVOT! NIKTO nemá právo riadiť váš život. Dokonca ani vaši rodičia, či deti (tie sa zvyknú do neho miešať najviac. Myslia si, že jedine oni vedia, čo je pre vás to najlepšie. Neuvedomujú si, že je to iba ich vnímanie – v čom by sa cítili dobre oni). Osloboďte sa, prosím, od týchto mentálnych bŕzd a kráčajte svojou cestou. Nebojte sa byť pozitívni. Majte svoj rebríček hodnôt, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia iní.
Totiž človek, ktorý sa nedá stiahnuť a paralyzovať touto dobou, vie byť šťastný. Tak naozaj šťastný – od srdca…..
