Radovan Balaša je rozmaznaný mladík, ktorému vnútili nevestu, a keď ju odmietne, netuší, čo svojim konaním spôsobí a aké to bude mať následky pre Johanku, pannu z Hrádku, no aj preňho samého. Roky vo vyhnanstve od rodiny z neho napokon urobili muža a vnuka, v akého Donč dúfal.
Keď v núdzi zaklope na bránu Hrádku, netuší, že bude musieť zožať, čo zasial – Johankinu nedôveru a nenávisť, ktorú v sebe mladá žena pestovala roky. „Hovorí sa, že nenávisť od lásky delí len vlas, no Johanka prežije príliš veľa príkoria, aby ľahko odpustila a navyše, tí, ktorým bolo ukrivdené, sa nechcú vzdať svojej pomsty,“ hovorí Jana Pronská.
Jej novinka Ohrdnuté srdce je plná lásky, vášne, ale aj nenávisti a bolesti. Presne také príbehy majú čitateľky Janky Pronskej rady
Pannu Johanku z Liptova, poslednú dedičku pevnosti Hrádok, v útlej mladosti zasnúbili s Radovanom Balašom, zhýralým vnukom mocného uhorského magnáta Donča. Mládenec si to však tesne pred sobášom rozmyslel a mladučkou nevestou pohrdol. Starý otec ho za to vydedil a vyhnal z rodinného sídla na Pustom hrade. Johanka sa odvtedy musela životom pretĺkať sama. Robila, čo mohla, aby dedičstvo udržala, no okrem chudoby musela na svojich útlych pleciach niesť i ďalší, nemenej ťažký kríž v podobe biľagu ohrdnutej nevesty.
Dievčina v sebe celých sedem rokov živila hnev, nenávisť a pocit krivdy, a tak nečudo, že keď jej Radovan v najvyššej núdzi zaklope na bránu, odmieta prijať pravdu, že rytier sa zmenil a svoju mladícku nerozvážnosť hlboko ľutuje. Dramatické udalosti, ktoré sa odohrajú po Radovanovom príchode na Hrádok, však pomôžu obom mladým ľuďom pochopiť, že čas mnohé mení a že ľadový pancier okolo Johankinho srdca môže roztopiť iba vzájomný rešpekt, úcta a čistá, úprimná láska.
Pozrite si, čo o svojej knihe hovorí Jana Pronská:
Ohrdnuté srdce je miestami smutný a boľavý príbeh, potom zasa plný nádeje a lásky. Autorka vás zavedie na slovenské stredoveké hrady, priblíži vtedajší život i atmosféru.
A hoci nájdeme v príbehu aj smútok, bolesť, ohrdnutie, žiaľ…nemusíte sa báť: žáner „nepustí“ J, takže všetko sa napokon šťastne skončí. Hoci cesta k tomu šťastnému koncu bude tentoraz poriadne tŕnistá.
„Písanie som si doslova užívala, a nielen tvorbu, ale aj pátranie a dohľadávanie historických faktov a s nimi spojených osobností ako napr. Magister Donč,“ približuje Jana Pronská. „Možno preto tu a tam potrebujem vybočiť zo zabehnutých koľají, aby som sa pri návrate tešila na každý riadok z novej historickej romance.“
Milan Buno, knižný publicista
Informačný servis
