Aj vy odkladáte materstvo na neskorší vek? Odborníci však varujú pred týmito zdravotnými komplikáciami dieťaťa, ktoré ho sprevádzajú po celý život.
Na Slovensku spadá do vekovej kategórie 30 a viac rokov takmer 45 % prvorodičiek a ich priemerný vek sa neustále zvyšuje. Podľa najnovších dostupných štatistík sa slovenskej matke prvé dieťa narodí vo veku 29,2 rokov. „Aj keď súčasný pokrok v medicíne umožňuje matke otehotnieť takmer v ľubovoľnom veku, neodporúčam plánovanie potomstva pridlho odkladať. Od 35. roku veku ženy totiž štatisticky významne stúpa riziko, že jej vajíčko nesprávne dozrie a bude v sebe niesť predispozíciu nejakej vývojovej vady. Napríklad u najčastejšie sa vyskytujúcej chormozomálnej chyby, Downovho syndrómu, je riziko, že sa dieťa s týmto syndrómom narodí, u 30 ročnej matky 1:1000, u 40 ročnej matky 1:100 a u 45 ročnej matky už 3 percentné,“ uviedol Doc. MUDr. Michal Ondrejčák, primár oddelenia klinickej genetiky ŽNaP Bratislava.
Základom úspechu je skoré odhalenie
Vývojové chyby môžu mať rôzne prejavy, veľmi často sú ale sprevádzané práve poruchami rastu. Poruchy rastu sa objavujú približne u 1 zo 4 000 detí a prejaviť sa môžu kedykoľvek v priebehu detstva. Základom úspechu je ich skoré odhalenie a následná vhodne zvolená liečba. Preto je dôležité už od narodenia dieťaťa zaznamenávať do rastového grafu údaje o jeho výške. „Odchýlky v raste sú tak ľahšie rozpoznateľné, a môžu priviesť lekára na stopu závažnému ochoreniu, akým je napríklad Crohnova choroba, problém so štítnou žľazou, Turnerov syndróm, ale tiež nádorové ochorenia, a v ojedinelých prípadoch môžu dokonca poukazovať na vonkajšiu príčinu, napr. zlú sociálnu situáciu v rodine alebo nedostatočnú výživu dieťaťa,“ uviedla Doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, zástupkyňa prednostu pre pedagogiku z II. Detskej kliniky LF UK a DFNsP Bratislava.
Hrozí nedostatok rastového hormónu
Je teda kľúčové výšku dieťaťa sledovať a v prípade podozrenia na jej spomalený rast konzultovať situáciu s lekárom. V opačnom prípade dospelý jedinec nielenže do normálnej výšky nedorastie, ale môžu sa u neho prejaviť aj ďalšie problémy, napr. s vývojom kostí, ich rednutím a krehkosťou (osteoporózou). Vzhľadom na to, že práve rastový hormón je v dospelosti zodpovedný za látkovú premenu, jeho nedostatok má tiež vplyv na prípadný úbytok svalovej hmoty, zvýšenie podielu tuku v tele a zvýšenie hladiny cholesterolu v krvi. U niektorých pacientov sa tiež prejavuje pocitom nedostatku energie a depresie.
Porucha rastu sa dá úspešne liečiť
„V minulosti boli poruchy rastu veľkým problémom, dnes ale vďaka pokrokom vo farmakológii vieme riešiť aj tento problém. Zasa tu ale platí, že čím skôr sa porucha rastu zistí a začne liečiť, tým má dieťa väčšiu šancu dosiahnuť výšku podľa zdedených predispozícií od svojich rodičov. Ak má rodič podozrenie, že rast sa u jeho dieťaťa spomalil, mal by navštíviť detského endokrinológa, ktorý sa na túto problematiku špecializuje,“ dodala Doc. MUDr. Ľudmila Košťálová.
