Spoločné spanie rodičov a detí v jednej posteli – to je téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie na najrôznejších rodinných stretnutiach, sociálnych sieťach či rodičovských fórach
Pri narodení potomka sa rodičia zvyčajne delia do dvoch skupín – tá prvá sa snaží dieťa naučiť spať osamote ihneď po narodení, iní s nimi zdieľajú spálňu aj niekoľko rokov. Dôvodov, prečo spať s deťmi aj prečo s nimi nespať, je mnoho; niektorí rodičia tiež riešia praktickú stránku veci – skrátka majú malý byt a pre detskú izbičku už nie je miesto.
V prípade úplne malých bábätiek sa názor dnešných rodičov predsa len trochu líši od starších respondentov. Mladí častejšie počítajú s tým, že po narodení zostane dojča niekoľko mesiacov v manželskej posteli. Ale žiadne spoločné spanie celej rodiny až do školského veku detí sa nekoná..
Neriaďte sa štatistikami, ale povahou dieťaťa
Každé dieťa a každý vzťah dieťaťa s rodičom má svoje vlastné načasovanie toho, kedy sa dieťa oddeľuje od rodičov. Záleží na povahe dieťaťa i rodiča a na ich osobných potrebách. Detská psychologička rodičom odporúča: Je dobré, aby dieťa malo možnosť spať u rodičov tak dlho, ako dlho to potrebuje. Tesná blízkosť rodiča v noci sa veľmi odporúča najmä v prvom roku života, najlepšie v prvých dvoch rokoch. Dieťa v tej dobe ešte nie je bytostne plne oddelené od matky a ľahko upadá do úzkosti zo separácie. Tma a noc navyše túto úzkosť a pocit opustenia umocňujú. Niekedy sa deti dokonca boja tak veľmi, že nie sú schopné ani plakať. A jediné, čo ich upokojí, je blízkosť tela a známa vôňa mamičky, rodičov, ktorá im dá správu, že sú v bezpečí a že je všetko v poriadku.
Myslite aj na otecka
Zároveň, a to je veľmi dôležité, je však potrebné brať ohľady na to, ako dlho to ešte vyhovuje samotným rodičom. A to obom. Dieťa v spálni môže za nejaký čas vstupovať do komfortu oboch rodičov a do ich vzťahu, intimity. Ak je to pre rodinu komfortné a spať spolu potrebujú, odporúčam radšej rozšíriť posteľ, pridať matrac, aby mohli spať rodičia spolu vedľa seba. Inak sa často deje to, že deti vytlačia otecka do obývačky a rodičia sa začnú partnersky vzďaľovať. A to deťom vo výsledku rozhodne neprospeje..
Majte pre dieťa dvere vždy otvorené
Po období vzdoru dieťaťa počas tretieho roku veku sa väčšinou deti výraznejšie osamostatňujú a chcú mať svoj vlastný priestor. A práve toho je dobré využiť k formovaniu samostatného priestoru, a to vrátane vlastnej postele, skrine, stola, priestoru, kde môže mať dieťa vlastnú vývojovo danú motiváciu zaspávať. Postupne by sa malo učiť zaspávať vo svojej posteli, a to vždy s pomocou rodičov. Zároveň je veľmi dôležité, aby mohlo kedykoľvek, bez ohľadu na to, koľko má rokov, prísť za rodičmi v noci a načerpať pokoj a bezpečie z ich fyzickej prítomnosti. Niektoré deti chodia za rodičmi ešte v ôsmich rokoch a je to v poriadku. Iné už od dvoch rokov spia v pokoji samy celú noc vo svojej postieľke. Je nesmierne dôležité rešpektovať priania a potreby detí a vnímať aj potreby a priania rodičov a v ich prepojení potom hľadať čo najlepší variant pre všetkých.
Vlastná izba
Pomerne málo rodičov má detskú izbu pripravenú už od narodenia bábätka, podľa prieskumu je to približne 13%. Väčšina (64%) ho vybuduje do troch rokov veku. Možno to vysvetľovať aj tým, že pri narodení dieťaťa mnoho rodičov ešte býva v nájme, u rodičov alebo v inom provizóriu. A na detskú izbu dôjde, až keď si rodina zaobstará vlastné bývanie.
