BRATISLAVA 20. decembra 2016 (DJ/PR) – Novinka Kristíny Farkašovej Stále som mama je o živote s dvojičkami, ktoré rastú a menia sa z Knedlí na Dievčatá. Humor Kristíne ani teraz nechýba, hoci sa často smeje pomedzi slzy a sople. Dievčatá objavujú svet a zanechávajú v ňom nezmazateľnú dvojradovú stopu.
A aj keď už majú na kadečo vlastný škôlkarský názor, ich rodička im i sebe ustavične s láskou pripomína: Stále som mama!
Po megaúspechu prvej knihy teda napísala aj druhú. „Prvú knižku Som mama som dávala dokopy bez akýchkoľvek očakávaní. Hovorila som vo vydavateľstve: načo toto? Načo tieto zbytočné tortúry? Dnes hovorím ďakujem,“ tvrdí Kristína.
V jej novej knihe nájdete opäť postrehy, úvahy a vtipné zážitky dvojnásobnej matky. Knižka vychádza 10.januára, no už teraz si môžete urobiť radosť…alebo niekomu z blízkych.
Len internetové kníhkupectvo Bux.sk ponúka v špeciálnom predpredaji novinku Stále som mama. „Pointou celej knižky Stále som mama je nástup dievčat do škôlky,“ vysvetľuje Kristína Farkašová. A keďže to je dôležité obdobie, priority boli iné, posúvalo sa vydanie…až sa nestihli Vianoce. „Takže som vymyslela voucher, nech sa všetky čitateľky cítia aspoň trochu obdarované. Môžu si ho dať pod vianočný stromček a samotná knižka im príde hneď v prv januárové dni.“
Presnejšie 9.januára, deň pred oficiálnym vydaním. A prvých 1500 bude mať poštovné zadarmo + knihu s podpisom, takže super darček, nie? Keď už sa nestihla pred Vianocami…
„Stále som len mama. Nemôžem všetko stíhať,“ usmieva sa autorka.
Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:
Kristína Farkašová získala za knihu Som mama ocenenie Debutant roka na Panta Rhei Awards, stala sa najobľúbenejšou autorkou a Som mama najobľúbenejšou knihou roka v Martinuse. Dostala nomináciu od Akadémie humoru na Kremnických gagoch, čítali ju v Literárnej revue u Dada Nagya, bola na literárnych diskusiách, mala aj veľkú besedu v Martinuse, kde si skoro cvrkla od smiechu a považuje ju za jednu s najfantastickejších zážitkov.
Prečítajte si úryvok z knižky Stále som mama:
Bez plienok
Niekedy sa človek dozvie informácie, o ktorých si myslel, že mu budú nanič. Postupom času zistí, že sú báječné. Pamätám si, ako som sa dozvedela, že panenský moč je liečivý. Naozaj netuším, v akej situácii sa mi do pamäti vryla táto múdrosť, v každom prípade, takúto správu si zapamätáte, aj keď nechcete. Pred chvíľou som si vygúglila, že panenský moč účinkuje proti urieknutiu (to by verejne vystupujúcim osobám mali dávať na litre) a lieči mnohé choroby. Aby som nechodila okolo horúcej kaše, po týchto dňoch budem už navždy zdravá!!! A neuriekne ma ani staršia kolegyňa v divadle (a to je už čo povedať)! Zhrniem to: odplienkovala som.
Pravdu povediac, myslela som si, že to bude hrôza. Pravdu povediac, je to oveľa lepšie. Taťo knedlí mi často vyčíta, že zbytočne dramatizujem. Ja sa veľmi teším, že mám túto vlastnosť, pretože vždy sa mi po obávanej situácii nesmierne uľaví. Hororové scenáre som si pripravila aj na zbavenie sa plienok. Predstavovala som si totálne ocikaný byt, postieľky, pobyt v gumákoch, každodenné pranie ňuňu legínok, vešanie, odkladanie, kupovanie plachiet, požiadavky na cikanie na miestach ako výťah, rýchlostná cesta s odpočívadlom po desiatich kilometroch, banka… No a je to v princípe tak, ale oveľa lepšie. Len na to treba byť vybavený.
K outfitu sa toto leto nosí šerbeľ. My máme zelený, úplne obyčajný. Nosíme ho ku všetkému. To je skoro ako vuittonka, ktorá sa podľa mňa vlastne k ničomu nehodí, a preto sa nosí ku všetkému. Videla som raz aj šerbeľ v tvare tuleňa, ale bolo by čudné, keby som deti povzbudzovala: „Ocikaj tuleňa, no, šup, šup, potlač, okakaj tuleňa.“ A tak máme ten obyčajný, ktorý sa nosí ku všetkému a hlavne všade. Knedle už cikali v divadle, na pešej zóne, v zoo pri žirafách. Je pravda, že už sa naučili cikať aj do záchoda, prípadne si držiac cikajúcu knedľu v prírode ničím zvyšky chrbtice… Ale ten šerbeľ nosíme, je to doplnok. Vláčime ho najmä na základe príhody mojej kamošky, ktorej dcéra minule kakala na pešej zóne do kanála, lebo nebola po ruke žiadna príroda.
Dostala som aj knižku o odplienkovávaní. Aj som ju začala čítať, ale potom prišiel taký deň, keď sa nič moc nedialo, a tak som sa ho rozhodla spestriť. Kúpila som knedliam tie najgýčovejšie gaťky s krásnymi zvieratkami, mašličkami, bodkami. Moje psychologické ja totiž uvážilo, že knedliam bude ľúto ocikať pekného zajka alebo mačku. Aj moje psychologické ja sa občas mýli. Knedle by sa podľa mňa bez ľútosti vykakali aj do tuleňa. Neviem, po kom to majú. Nikdy v živote som na sušiaku nevidela toľko malých gatiek! A to som sa kedysi kamarátila so Snehulienkou. Netušila som, že dieťa môže tak často cikať, netušila som, že sa dokážem toľkokrát opýtať „Chceš cikať?“, nečakala som, že budem tak neskutočne milovať človeka, ktorý ma pravidelne ociká… ale zas vždy som hľadala zámienku na to, aby som sa mohla prezliecť niekoľkokrát za deň, keďže mám práve štyri nové blúzky.
V podstate som nonstop pripravená dať niekoho vycikať a to kdekoľvek. Asi si spravím zoznam bizarných miest a situácií. Minule som chválila jednu knedľu za „kako“ počas celkom seriózneho pracovného stretnutia v kaviarni pred pánom v obleku. Už sa mi neozval. Keď raz bude mať deti, isto mi zavolá!
Knedle majú bez plienok strašne smiešne malú prdel. Myslím, že tá poloha, v ktorej som približne každých desať minút, keď vyzerám ako kakajúci lyžiar držiaci cikajúce dieťa, je takisto dosť srandovná. Myslím, že o také dva dni bude naša inkontinentná psica zase jedinou obyvateľkou našej domácnosti, ktorá robí mláčky. Musím povedať, že to odplienkovávanie je fakt brnkačka a knedle to zvládli so cťou… väčšinou. Keď sa to všetko ustáli, upokojí, bude u nás zase sucho. Budeme zase suchárky.
Hoci… keď si začnete do mobilu okrem selfie fotiť aj detské hovienka v nočníku, takže v galérii máte seba s našpúlenými perami, seba zvrchu, hovienko, seba v zrkadle, seba v zrkadle vo výťahu a zase hovienko, uvedomíte si, že sa niečo v tom vašom živote fakt zmenilo.
