Ľudia, ktorí v strednom veku úplne abstinujú, čelia vyššiemu riziku, že sa u nich v budúcnosti rozvinie demencia, ako tí, ktorí pijú alkohol s mierou. Zistili to vedci z University College London a francúzskeho národného inštitútu zdravia a medicínskeho výskumu Inserm. Najlepšie výsledky pritom zaznamenali u ľudí, ktorí pijú víno.
Abstinencia sa podľa vedcov spája so 45-percentným zvýšením rizika vzniku demencie v skoršom veku, v porovnaní s tými, ktorí požívajú alkohol v odporúčaných množstvách, do jeden a pol fľaše vína za týždeň. Zvýšené riziko vedci zaznamenali aj u tých, čo pili viac ako odporúčaných 14 jednotiek alkoholu. Toto riziko sa pritom zvyšovalo spolu s množstvom skonzumovaného alkoholu.
„Ukazujeme, že dlhodobá abstinencia aj nadmerná konzumácia alkoholu môžu zvýšiť riziko demencie“, uviedli autori štúdie, ktorú publikoval British Medical Journal.
Medzi abstinentmi odborníci zaznamenali aj zvýšené riziko diabetu a kardiovaskulárnych ochorení. Už dávnejšie pritom vedci preukázali, že primeraná konzumácia alkoholu pomáha chrániť pred týmito zdravotnými problémami tým, že znižuje cholesterol a krvný tlak. A práve tieto benefity podľa nich pravdepodobne stoja aj za ochranou pred vznikom demencie. Definitívnu príčinu by však podľa odborníkov pomohla odhaliť len rozsiahlejšia a veľmi nepraktická štúdia, v rámci ktorej by náhodne vybratí účastníci museli úplne prestať piť, alebo naopak, začať piť viac.
Vedci však upozorňujú, že neodporúčajú nikomu, kto v súčasnosti abstinuje, aby menil svoje zvyklosti.
Autori štúdie však zvažujú aj iné možnosti, ako napríklad to, že ľudia s uvedenými metabolickými ochoreniami častejšie prestávajú s pitím alkoholu a na druhej strane celkovo zdravší ľudia zvyknú skôr piť s mierou.
