BRATISLAVA 21. júla (DámskaJazda.sk) – Jane Featherová je jedna z najžiarivejších stálic žánru historickej romance. Obľúbili si ju aj slovenské čitateľky – v slovenčine vyšli jej hity ako Ideálny starý mládenec, Ideálna nevesta a Ideálny pár, alebo staršie Záhadný vikomt, či Nevestou proti svojej vôli. Teraz nám táto autorka ponúka prvú časť skvostnej trilógie z eduardovského obdobia s názvom Londýnske klenoty. Zobrazuje osudy troch nerozlučných priateliek z vyššej spoločnosti a prvá kniha sa volá Diamantové pokušenie.
Diane Sommervillovej, dedičke vplyvnej londýnskej rodiny, osud nadelil nevšednú krásu, bystrý rozum a nezávislého ducha. Po smrti rodičov sa stane majiteľkou výnosných baní v Južnej Afrike, no veľké šťastie jej neprinesú.
Keď jej milovaný brat Jeremy padne v bitke proti Búrom, vysvitne, že svoj podiel na rodinnom majetku odkázal najlepšiemu priateľovi. Diana sa tak ocitne v absurdnej situácii: je nútená deliť sa o rodinné sídlo a majetky s mužom, ktorého kedysi ľúbila a teraz ho nemôže ani vystáť. A čo je ešte horšie, jej neverný exsnúbenec sa k nej nasťahoval…
Rupert Lacey nečakal, že Diana sa vzdá bez boja, no nerátal ani s tým, že sa s ňou ocitne pod jednou strechou. Ibaže ona sa nikam nechystá a je rovnako hrdá, nebojácna a panovačná ako kedysi. Keďže ani jeden z nich nechce ustúpiť, na verejnosti musia predstierať, že sú manželia. Čím viac času však spolu trávia, tým je im obom jasnejšie, že ignorovať vzájomnú príťažlivosť i nezodpovedané otázky, ktoré ich rozdelili, nebude vôbec jednoduché…
Diamantové pokušenie je neodolateľne sexi a zábavné čítanie o troch priateľkách, ktoré si rozhodne obľúbite. Úžasne napísaný príbeh, krásne postavy, nešťastné nedorozumenie, sem-tam nejaká záhada a nádherný záver – ak máte rady historické romance, tento príbeh si musíte prečítať.
Začítajte sa do novinky Diamantové pokušenie:
Londýn, august 1902
RUPERT LACEY PRECITOL ZO SPÁNKU do úplnej bdelosti v zlomku sekundy. Tak sa zobúdzal vždy. Otvoril oči, uvedomil si slabé sivasté svetlo úsvitu prenikajúce cez medzeru v závesoch, ale zároveň neomylne pocítil, že v dome sa čosi deje. Ten pocit v ňom nevyvolalo nič osobité, nijaký zvláštny zvuk, iba vnímal akési vírenie vzduchu, nejaký pohyb. Sadol si na posteli a načiahol sa k zvončeku na šnúre, ktorý visel na stene za ním.
Reakcie sa dočkal o pár minút. Do spálne vošiel jeho vojenský sluha Davis a na tácni niesol čaj. „Dobré ráno, pán plukovník.“ Podnos položil k posteli a prešiel k oknu roztiahnuť závesy.
„Prišla návšteva, pane,“ pokračoval Davis s neotrasiteľným pokojom ako vždy. „Pred malou chvíľou sa objavila slečna Sommervillová… zjavne s celou svojou domácnosťou.“
„Ó, skutočne?“ Rupert si doprial posilňujúci dúšok silného nápoja, čo preňho bola za roky strávené v Južnej Afrike ranná nevyhnutnosť, spustil dlhé nohy z postele a postavil sa. Spával nahý, čo bol jeho ďalší zvyk nadobudnutý počas horúcich afrických nocí. Chvíľu len stál, v jednej ruke držal šálku s čajom, druhou si šúchal bradu.
Potom dopil čaj a rázne požiadal: „Podáš mi župan, Davis?“ Radšej by Dianu privítal kompletne oblečený, ale teraz na také finesy nemal čas.
Bol zvedavý, kedy a ako Diana zareaguje. Očakával, že sa s ním tým či oným spôsobom pustí do boja. Diana nikdy necúvla pred problémom ani pred súbojom ich dvoch vôlí.
Ale čo ak jej príchod s tým závetom vôbec nesúvisí? Čo ak sa o ňom ešte nedozvedela? Bože dobrý, dúfal, že už o tom vie. Inak sa tu rozpúta hotové peklo.
Zakrútil sa do župana, ktorý mu Davis podal, a zamieril k dverám, zaväzujúc si opasok. Vyšiel na širokú galériu, z nej zbiehali nadol obe krídla schodiska v tvare podkovy, končili sa v hale vykladanej mramorom, časti elegantnej vily na Cavendish Square. Na okamih cúvol do tieňa a hľadel na inváziu pod schodmi.
Lodné kufre a škatule na klobúky sa vŕšili do výšky a medzi nimi stála Diana Sommervillová, sťahovala si rukavičky a vydávala služobníctvu rázne povely. Z každej strany pri nej sedeli dva nádherné rodézske ridžbeky, plemeno psov pôvodne vyšľachtené na lov levov. Správali sa pokojne, bystrými, inteligentnými očami sa obzerali naokolo, no ich pretiahnuté, hladkosrsté, svalnaté telá boli v strehu.
„Barlow, postarali by ste sa, aby som mala okamžite k dispozícii knižnicu a žltý salónik? Pochybujem, že k nám nasledujúcich pár dní niekto zavíta na návštevu, ale pre každý prípad musíme byť na hostí pripravení čo najskôr. Pani Harrisová, šli by ste do kuchyne a zjednali tam nápravu? Bude zrejme veľa roboty, kým dáme dom opäť do poriadku.“ Jej slová sprevádzal očarujúci, sprisahanecký úsmev a obaja oslovení jej ho s chápavým prikývnutím opätovali.
„Bude to raz-dva, madam,“ vyhlásila pani Harrisová. „Nazdávam sa, že Trimballovci sa snažili, ako len vládali, aby dom udržiavali v dobrom stave, ale…“
Veľavýznamne pokrčila plecami. Od správcov sa neočakáva, že budú upratovať v prázdnom dome. „Poď, Izzy, potrebovala by som tvoju pomoc, pravda, ak sa pán Barlow môže bez teba chvíľku zaobísť.“ Zvrtla sa na odchod, šuštiac čiernymi keprovými šatami, mladá chyžná jej cupkala za pätami.
Rupert netušil, ako zareaguje, keď Dianu znovu uvidí, ale teraz vedel, že sa nič nezmenilo. Chcel ju vytrestať za to, ako ho ranila a urazila, no teraz vnímal iba to, aká je nádherná. Obdivoval na nej vznešené, hrdé držanie malej hlavy, husté hnedé vlasy, stočené podľa poslednej módy do bohatého drdolu na dlhej šiji, vysokú štíhlu postavu sršiacu energiou, širokú plisovanú hodvábnu sukňu, pod ktorou sa dali vytušiť nepokojné pohyby jej dlhých nôh. Nádherných nôh. Na okamih sa ho zmocnila spomienka na jej nahé telo pod ním, nohy zvierajúce jeho stehná.
Milan Buno, knižný publicista
Informačný servis
