Záznam konkrétneho času, kedy človek prišiel na tento Svet. Deň, ktorý sa opakuje rok za rokom a predsa nie je rovnaký.
Dnes mám narodeniny. Nie som žiaden narodeninový nováčik. Na torte mi už svieti obloha plná hviezdičiek. Každá nová hviezda je vždy fascinujúca. O to viac, keď ju po čase vnímam ako súčasť celku a predsa jedinečnú. Každá je iná, no rovnako bohatá. Ich hodnota sa nedá zaznamenať v číslach.
Takto pred rokom som bola na yogovo-cestovateľskom výlete v Indii. Práve v deň mojich narodenín, sme sa po desiatich dňoch, strávených v hlučných a prašných preľudnených mestách, presunuli zo svätého mesta Rishikesh do údolia Himalájí. Ubytovali sme sa v ashrame s názvom Anand-lok (zo sanskrit Ananda = nadzmyslové blaho), stojaceho na nižšom vrchole a obkoleseného hustými stromami. Zo strechy jedálne som skoro ráno pozorovala Matku Gangu, plaziacu sa medzi svojimi brehmi sťaby zelený ligotavý had. Divoká a predsa oddaná. V ten deň som sa v nej okúpala a jej silu cítim dodnes.
Dnes mám narodeniny. Sedím sama doma, v dobrovoľnej karanténe. Je Marec 2020. A celý svet objíma pandémia s názvom Covid-19. Všetko je zrazu iné a všetko sa stále čoraz rýchlejšie mení.
PRED KORONOU
Mediálny smog určuje kvalitu nášho dychu. Napĺňa naše životy obsahom. Za našimi oknami sa odohrávajú milióny príbehov. Čo príbeh, to malý kúsok mozaiky. Chvíľami beztvarý, inokedy bez tvárí. V určitý moment zlieva sa v jednu uniformnú podobu, ktorá je všeobecne považovaná za pravdu, za príklad, za normu. Školy, vízie, job description, honoráre, hypotéky, heuréky, radosti na splátky, výpredaje, deadliny, dva týždne dovolenky. Nevidíme utrpenie servírované na tanieri niekoľkokrát denne. Drancovanie lesov, monokultúry, letnú úrodu v zime, tisíce hektárov fólie, tisíce hektárov výkalov zúbožených zvierat, ktoré zabíjame v miliardách ročne. Uhynuté včelstvá, vyhynuté živočíšne druhy. Roztopené ľadovce, zamorené rieky, moria, vzduch. Korupcia, vraždy za pravdu, za mamon, za moc. Tolerovaná sladká lož. Prestali sme vnímať jeden druhého, očný kontakt a úsmev na neznámeho je prejavom blázna. Milota a súcit sú považované za slabosť. Až tam, sme to my, homo sapiens, s tým rozumom dotiahli. Neverím však, že toto sme skutočne chceli. Rozmaznaní konzumným spôsobom života, sme len pozabudli na podstatu byť človekom. Zabudli sme cítiť srdcom. Tým sme narušili rovnováhu a vymklo sa nám to z rúk.
POČAS KORONY
A tak sme prišli sem. Matka Zem nám ukázala, že si potrebuje od nás oddýchnuť. Poslala nás domov, za svoje okná, aby sme sa zamysleli nad príbehom, ktorý sme si každý sám a predsa všetci spoločne doteraz napísali. A my sme túto kapitolu začali písať za šijacími strojmi, aby sme ochránili seba, rodinu, susedov, ako aj zdravotníkov, predavačky a ostatných, ktorí potrebujú rúška. Píšeme odkazy starším susedom, ktorým ponúkame pomoc s nákupmi. Píšeme blogy, básne a príbehy pre deti. Čítame rozprávky, spievame, hráme, maľujeme.
Vtipné videá zo života v karanténe zaplavujú internet. Tlieskame novodobým hrdinom, za ktorých sme pasovali tých, ktorí pred pandémiou boli len personál, súčasť služby, našim právom. Nič z toho, čo prežívame nie je ľahké a jednoduché. Je to výzva pre každého jedného z nás a uvedomujeme si to. Začali sme vnímať druhého cez seba. A za dverami našich domovov premýšľame, ako si vieme navzájom pomôcť. Sme od seba a predsa sme viac spolu ako kedykoľvek predtým. Žeby sme v sebe nachádzali tú pravú podstatu bytia?
PO KORONE
Ako začneme písať novú kapitolu je opäť iba na nás. Zatiaľ sú to nepopísané listy kroniky ľudstva, ktorá nemá stanovený presný počet strán, no nemusí byť nekonečná. Záleží len od nás, či si znovuobjavené hodnoty, zakorenené prirodzene v každom z nás už od narodenia, so sebou prenesieme aj do novej fázy nášho bytia. Pozrime sa teda na súčasný stav ako na príležitosť k zmene, ktorá je tak potrebná pre nás všetkých. Ak chceme niečo zmeniť, neukazujme prstom na druhého, ale začnime od seba. Dbajme viac na naše srdce, pestujme si v ňom lásku, vďačnosť a pochopenie. Uzdravme seba, aby sme mohli žiť v zdravšom svete, kde narodeninové prianie „Veľa zdravia a lásky“ bude mať ozajstný, znovu nájdený význam. A možno sa rok 2020 zapíše do histórie ako Znovuzrodenie civilizácie, ktorá aj napriek jej nespočetnému množstvu odtieňov tvorených diverzitou kultúr, náboženstiev a bohatstva, je položená na rovnakom a jedinom stabilnom základe. Tým pilierom je láska.
NadiaHope
