Vedecké štúdie tímov z rôznych kútov sveta tento rok zistili aj to, že na zlepšenie pamäte treba zatínať päste, že alkohol zabíja sny a aké každodenné aktivity dokážu odbúravať stres a znižovať tlak.
Alkohol pred spánkom oberá ľudí o sny
Tím vedcov z Londýnskeho spánkového centra tvrdí, že konzumácia alkoholu tesne pred spaním má negatívny vplyv na jeho priebeh.
I keď pohárik alkoholu podľa expertov znamená rýchlejšie zaspávanie, zároveň oberá konzumentov o najdôležitejšiu časť spánkového procesu. Tú, v ktorej snívajú.
„Mali by sme si dávať veľký pozor, ako často konzumujeme alkohol. Ak si chcete vypiť, najlepšie je to urobiť hodinu a pol až dve hodiny pred tým, než sa rozhodnete ísť spať. Alkohol tak môže z vášho tela vyprchať,“ radí doktor Irshaad Ebrahim vo vedeckom časopise Alcoholism: Clinical & Experimental Research.
Doktor Ebrahim a jeho vedecký tím zistili, že alkohol pôsobí na spánok v troch fázach. V prvej konzumenti rýchlejšie podľahnú spánku, v druhej sa dostanú do hlbokého spánku, no tretia fáza spôsobuje problémy – spánok začína byť prerušovaný a nepokojný. Vyššie dávky alkoholu okrem toho vyvolávajú chrápanie aj u ľudí, ktorí normálne nechrápu.
Objímanie znižuje tlak a bojuje proti stresu
Objímanie dokáže znižovať krvný tlak, bojuje proti stresu či úzkosti a dokonca zlepšuje pamäť. Potvrdili to vedci z Lekárskej univerzity vo Viedni. Pri objímaní sa do krvi vylučuje hormón oxytocín, ktorý sa zvykne prezývať aj ako hormón dôvery a lásky. Jeho zvýšené hladiny sa nájdu aj u šťastných párov a vo väčšej miere sa tvorí napríklad počas pôrodu alebo kojenia.
Na to, aby sa prejavili pozitívne účinky, však človek musí byť v objatí niekoho, koho má rád. „Pozitívne účinky objímania sa vyskytujú len vtedy, keď si ľudia navzájom veria, ak sú ich pocity vzájomné a len v prípade, že vysielajú zodpovedajúce signály,“ vysvetlil neurofyziológ Jürgen Sandkühler. Pri cudzincoch alebo známych, no neobľúbených ľuďoch, môže mať objímanie úplne opačný efekt – človek sa začne cítiť nesvoj a dokonca mu hrozí úzkosť či stres.
Pre zlepšenie pamäte treba zatnúť päste
Americkí psychológovia z Montclair State University v štáte New Jersey tvrdia, že zatínanie pästí dokáže zlepšiť pamäťové schopnosti. „Zatínanie pravej ruky tesne pred tým, než si chcete niečo zapamätať a zatínanie ľavej pred tým, ako si chcete na niečo spomenúť, má pozitívny efekt na zlepšovanie pamäte,“ uviedla vedúca experimentu Ruth Elaine Propper na základe výsledkov experimentu. Dospelí dobrovoľníci si dokázali lepšie zapamätať slová z dlhého zoznamu, keď vykonávali spomínané úkony.
Predchádzajúce výskumy potvrdili, že zatínanie pravej ruky aktivuje ľavú hemisféru mozgu a zatínanie ľavej zas pravú hemisféru. Pri pamäťových procesoch sa využívajú obe polovice mozgu, ľavá na ukladanie informácií a pravá na ich vyvolávanie. Vedci chcú teraz zistiť, či dokáže zatínanie pästí zlepšiť aj iné mentálne schopnosti.
Posilňovanie u žien odbúrava stres
Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave zistili, že proti stresu sa dá bojovať posilňovaním a aeróbnymi aktivitami. Testovali skupinu mladých nešportujúcich žien s vekovým priemerom 21 rokov, ktoré podrobili rôznymi cvičebným aktivitám.
Pri silových aktivitách ženy cvičili s náčiním trikrát týždenne po 60 minút. Vplyv silového cvičenia porovnávali s vplyvom aeróbnych cvičení, ktoré pozostávali z aerobiku (dvakrát týždenne po 60 minút) a jumpingu, t.j. aerobiku na malej trampolíne (raz týždenne po 60 minút).
Pred a po skončení osemtýždňového tréningového programu vedci skúmali psychologické a fyziologické ukazovatele zvládania stresu, mieru prežívaného stresu a normalizáciu srdcovej frekvencie po vystavení stresu. Zistili, že obe tréningové intervencie viedli k zlepšeniu zvládania stresu, fyzickej zdatnosti a fyzického a duševného zdravia. Silový a aeróbny tréning výrazne znížil mieru prežívaného stresu a normalizáciu srdcovej frekvencie po vystavení stresu, pričom medzi silovým a aeróbnym tréningom neboli významné rozdiely.
Neskorší odchod do penzie chráni pred demenciou
Ľudia, ktorí odchádzajú do penzie neskôr, si znižujú riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších foriem demencie. Vedci z francúzskeho Národného inštitútu pre zdravotnícky a medicínsky výskum (INSERM) analyzovali dáta o viac ako 429-tisíc dôchodcoch a zistili, že s každým navyše odpracovaným rokom je riziko výskytu demencie nižšie.
Podľa výskumu je u ľudí, ktorí odišli do penzie vo veku 65 rokov, výskyt Alzheimerovej choroby o 14 percent nižší, než u tých, ktorí nastúpili do dôchodku ako 60-roční. S každým posunutím odchodu do penzie sa zároveň odďaľuje nástup Alzheimerovej choroby, ktorá je najčastejšou formou demencie.
„Z tohto pozorovania vyplýva, že to odchod do penzie a vývin demencie spolu súvisia, ale otázne ostáva, či je ten vzťah podmieňujúci,“ vysvetlil riaditeľ Alzheimerovej asociácie Deana Hartley. „Aby sme presne vedeli, čo sa v mozgu mení následkom neskoršieho odchodu do penzie, musia výskumy pokračovať,“ dodal.
Bonus na záver: Kanadskí vedci nenašli mužov, ktorí nepozerajú porno
Odborníci z univerzity v kanadskom Montreale na čele s profesorom Simonom Louisom Lajeunessem pripravovali štúdiu, ktorá mala odhaliť, ako sledovanie porna ovplyvňuje správanie mužov. Štúdiu zameranú na porovnanie správania mužov, ktorí už porno pozerali, so správaním tých, ktorí ho ešte nevideli, však museli prehodnotiť – nenašli žiadnych dvadsiatnikov, ktorí ešte neprišli do kontaktu s pornografiou. Zistili však aspoň to, že slobodní muži pozerajú porno asi trikrát do týždňa po štyridsať minút, zatiaľ čo muži vo vzťahu si neslušné filmy a videá pozrú takmer dva razy do týždňa po dvadsať minút.
Zdroj: www.bbc.co.uk, www.dailymail.co.uk. www.telegraph.co.uk a.i.
