Ministerstvo spravodlivosti SR sa listom obrátilo na predsedu Najvyššieho súdu SR a opätovne ho požiadalo o poskytnutie súčinnosti v súvislosti so žiadosťou o vykonanie kontroly informačného systému, ktorý má na súde zabezpečovať náhodné prideľovanie vecí jednotlivým senátom alebo sudcom.
Reagovalo tak na stanovisko Súdnej rady SR, ktorá konštatovala, že rezort spravodlivosti je ako prevádzkovateľ a správca centrálneho informačného systému povinný zabezpečiť, aby prevádzka jeho technických a programových prostriedkov, bola bezpečná, spoľahlivá a zabezpečená pred zneužitím. Musia spĺňať podmienku, že ich použitie vylučuje možnosť ovplyvnenia pridelenia veci jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom.
Ministerstvo je podľa Súdnej rady SR zároveň povinné za týmto účelom aj získavať, zhromažďovať, prenášať a ukladať údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému v rozsahu, ktorý je uvedený v zákone o súdoch.
V predmetnom stanovisku sa ďalej uvádza, že zákon zveruje rezortu spravodlivosti pôsobnosť len v oblasti správy centrálneho informačného systému a to v rozsahu, ktorý neumožňuje ministerstvu priamo ovplyvňovať výkon súdnej moci v konkrétnych veciach.
Reakcia Najvyššieho súdu SR nereflektuje na stanovisko Súdnej rady SR. Zotrvávame na svojej pôvodnej žiadosti, na základe ktorej sme súd žiadali o poskytnutie auditných záznamov z pridelenia vecí, teda nie konkrétnych spisov alebo ich obsahov.
Vykonanie kontroly informačného systému v správe rezortu je jeho zákonnou povinnosťou a v tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby bola realizovaná na základe doručenia podnetov alebo sťažností.
Bez súčinnosti dotknutého súdu nie je možné preveriť, či je systém spoľahlivý, správa sa štandardným spôsobom a či nedochádza k zásahom do náhodného prideľovania spisov a k porušeniu práva na zákonného sudcu.
Pridelenie veci zákonnému sudcovi je jedným z nevyhnutých predpokladov fungovania prevádzky informačného systému. Právo na zákonného sudcu je pritom garantované Ústavou SR a s prihliadnutím na toto právo musí evidencia pridelenia vecí na prejednanie v rámci informačného systému prevádzkovaného a spravovaného ministerstvom zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby bolo možné preveriť každé pridelenie veci zákonnému sudcovi.
Reakcia Najvyššieho súdu SR žiaľ iba posilňuje otázniky, na ktoré by práve výsledok kontroly poskytol najlepšiu odpoveď. Verejnosť musí mať garanciu, že systém prideľovania spisov je funkčný tak, aby garantoval dôveryhodnosť, nestrannosť a vylučoval akékoľvek zásahy, na čom by mal mať práve Najvyšší súd SR eminentný záujem.
