A recept na manželstvo poznajú Východniari. Aj takéto trendy ukázali najnovšie údaje o pohybe obyvateľstva, ktoré vydal Štatistický úrad. Niektoré kraje na Slovensku výrazne prekvapili.
Najnovšie čísla, ktoré zverejnil Štatistický úrad, sú v skutku zaujímavé. Niektoré trendy sa zachovali, iné však prekvapili. Nie je žiadnou novinkou, že vstupujeme do manželského zväzku stále vo vyššom veku. No prekvapujúce je, že tieto manželstvá vydržia dlhšie. Muži sa vlani ženili v priemere vo veku 32,9 roku (oproti 32,6 v 2012) a ženy sa vydávali vo veku 29,9 roku (oproti 29,6 v 2012). Najstaršie nevesty i ženísi boli v Bratislavskom kraji, najmladší v Prešovskom kraji.
Bratislavčania si hľadali nevesty prevažne na strednom Slovensku
Pri pohľade na to, odkiaľ pochádzajú ženísi a nevesty, zistíme, že Bratislava mala menej neviest než ženíchov a Bratislavčania si tak brali chýbajúce nevesty najmä z Trenčianskeho, Žilinského a Prešovského kraja. Počet sobášov sa oproti roku 2012 znížil o 515, počet ukončených rozvodov iba o 2. To znamená, že miera rozvodovosti (počet rozvodov na tisíc sobášov) sa v roku 2013 zvýšila zo 421 na 429. Zjednodušene povedané takmer 43% manželstiev skončí rozvodom.
Východniari poznajú recept na manželstvo
Najvyššia miera rozvodovosti bola vlani v Nitrianskom kraji – až 511 rozvodov na 1 000 sobášov, oproti tomu v Prešovskom je toto číslo polovičné – len 267. Prešovský kraj vykazuje pomerne nízku rozvodovosť najmä z dôvodu silnejšieho dodržiavania tradícií a konzervatívnejšiemu nastaveniu jeho obyvateľov. Mierne sa posunula priemerná dĺžka rozvedeného manželstva zo 14,9 roku predvlani na vlaňajších 15 rokov. Najdlhšie, 15,6 roku, spolu vydržia manželstvá v Trenčianskom kraji.
Hrozí nám, že vymrieme
Nové štatistiky zároveň potvrdili, že pôrodnosť na Slovensku je veľmi nízka, len 1,01 %. Síce toto číslo patrí k priemeru Únie, no pre nás to znamená, že sme už veľmi blízko bodu, keď začneme vymierať, pretože pôrodnosť sa v posledných rokoch znižuje. Okrem toho nízka pôrodnosť znamená, že veková štruktúra obyvateľstva sa bude meniť v prospech starších ľudí – teda takých, ktorí budú odkázaní na pomoc a starostlivosť druhých. Slovensko pritom nie je krajinou prisťahovalcov, prírastok migrantov činil len 0,045%, čo je menej ako Česká republika či Rumunsko. Niektoré štáty majú pritom tento prírastok aj desaťnásobný oproti nám. Niektoré – najmä tie, čo ich veľmi poznamenala kríza, zas zaznamenávajú emigráciu – Litva, Lotyšsko alebo Španielsko.
Najhoršie na tom je Nitriansky kraj
Čo sa týka prirodzeného prírastku obyvateľov, štyri kraje vymierajú a najhoršie na tom je Nitriansky kraj, kde ubúda 25 obyvateľov na každých 10 tisíc obyvateľov. Menej než polovičným tempom klesá populácia Banskobystrického kraja. Trnavský i Trenčiansky kraj tiež majú záporný prirodzený prírastok. Na druhej strane najvyšší prirodzený prírastok má Prešovský (32 nových obyvateľov na 10 tisíc obyvateľov) a Bratislavský kraj (24). Všetky tieto údaje sú bez migrácie.
Bratislavský kraj prekvapuje
Kde sa na Slovensku rodí najviac detí? Výsledok niekoho prekvapí, no Bratislavský kraj má najvyššiu pôrodnosť, až 1,2%, potom nasleduje Prešovský a Košický kraj, 1,15% resp. 1,07%. Najnižšiu pôrodnosť má Nitriansky kraj 0,85%. Veľmi zaujímavý pohľad je na rozdiely vo veku matiek – v Bratislavskom kraji bolo vlani len 1,7% mamičiek vo veku do 20 rokov, oproti tomu v Košickom kraji ich bolo až 11,2% a v Prešovskom 10,7%. Bratislavčanky rodia vo vyššom veku ako zvyšok Slovenska, 61,6% sa ich vlani stalo matkami vo veku 30 – 39 rokov, kým v Prešovskom kraji to bolo len 34,6%. Podobné rozdiely sú aj v počte detí. V Bratislave pripadá len 10% pôrodov na tretie a ďalšie dieťa, na druhej strane v Prešovskom a Košickom kraji je to temer 30%. Životný štýl v hlavnom meste sa aj v tomto ohľade dosť odlišuje od zvyšku Slovenska.
