20. jún je každoročne venovaný pripomenutiu si Svetového dňa utečencov a je to zároveň i deň, keď sa môžeme zamyslieť nad pohnutými príbehmi a osudmi utečencov a prejaviť im svoju spolupatričnosť a uznanie.
Aj tento rok sme si pripomenuli a podporili tých, ktorí z politických, náboženských, vojnových či iných dôvodov museli svoju krajinu opustiť.
Svetový deň utečencov sme si prvýkrát pripomenuli v roku 2001. Vo viac ako stovke krajín sveta, vrátane strednej Európy, sa koncom júna organizujú rôzne podujatia, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia vlád, mimovládnych organizácií, humanitárni pracovníci, známe osobnosti, bežní občania a aj samotní vysídlení ľudia.
Na Slovensku sa pred letným dovolenkovým obdobím pozornosť zamerala najmä na utečenecké tábory na našom území a oslavy sa konali aj v Košiciach a v Bratislave.
Akcie sa organizovali na celom území Slovenska
Slovenská humanitná rada v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku pripravila kultúrne podujatie aj v centre hlavného mesta. V rámci programu na Hviezdoslavovom námestí sa široká verejnosť mala priamo v Bratislave možnosť stretnúť so samotnými žiadateľmi o azyl z pobytového tábora Rohovce a s ich vlastnoručnými výrobkami, ochutnať afganskú a vietnamskú kuchyňu, či pokochať sa tibetským písmom a krásnymi maľbami henou na ruku.
Súčasťou podujatia bol aj Dáždnikový pochod centrom mesta, ktorým účastníci spoločne vyjadrili potrebu ochrany utečencov a ich ľudských práv v ich ťažkej životnej situácii. V tábore v Opatovskej Novej Vsi a Humennom Migračný úrad MV SR v spolupráci s obcou Rovné, ktorá realizuje projekty financované z Európskeho fondu pre utečencov pripravili deň plný aktivít a hier – konali sa rôzne súťaže, hral sa stolný tenis, bojovalo sa v preťahovaní lanom.
Utečenci z tábora v Opatovskej Novej Vsi boli na výlete na Modrom Kameni a všetkým sa veľmi páčilo. Bol to deň, kedy mali títo ľudia šancu aspoň na chvíľu zabudnúť na vlastný osud, spojiť sa a užiť si pekné chvíle.
Starostlivosť o žiadateľov o azyl
Aktuálne je na našom území trojica azylových zariadení. V týchto táboroch žiadatelia o udelenie azylu z rôznych krajín ( najmä zo Somálska, Eritrei, či Afganistanu ) po tom, čo požiadali o azyl, čakajú na rozhodnutie. Azyl by pre nich znamenal trvalý pobyt na našom území, doplnková ochrana prechodný pobyt na rok, s možnosťou opätovného predĺženia. O všetkých žiadostiach rozhoduje Migračný úrad MV SR.
V záchytnom tábore v Humennom sú napríklad ľudia umiestnení jeden mesiac, počas ktorého dostávajú základnú zdravotnú starostlivosť, robia sa im lekárske vyšetrenia a realizuje sa 1. pohovor s migračným úradom o dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.
Ich sloboda je však dočasne obmedzená, pretože priestory táboru nemôžu opustiť. Po mesiaci sú utečenci rozdelení, chlapi – jednotlivci do pobytového tábora v Rohovciach, rodiny, matky s deťmi a hendikepovaní utečenci zasa do Opatovskej Novej Vsi.
Relatívne nízka finančná podpora
V táboroch majú žiadatelia od štátu zabezpečené bezplatné ubytovanie, väčšinou v budovách, ktoré predtým slúžili ako kasárne, rovnako ako stravu a hygienické potreby. Vďaka tretiemu sektoru sa pre nich zabezpečuje výkon sociálnej práce, psychologické poradenstvo, či doplnková materiálna pomoc.
Stravná jednotka (hodnota surovín) vychádza cca 3,30 € na dospelú osobu denne, utečenci majú prístup k hygienických prostriedkom (napr. pre muža je to mesačne toaletné mydlo, 3x toaletný papier, šampón na vlasy, zubná pasta, prášok na pranie – 500 g, 5x jednorazová žiletka + štvrťročne – zubná kefka, pena na holenie – obstarávajú sa tie najlacnejšie veci), nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti a dostávajú aj vreckové, ktoré je v hodnote 0,40 centov na jeden deň pre dospelú osobu. V táboroch sa rešpektujú náboženské a kultúrne tradície cudzincov (napríklad ramadán) , takže v každom zariadení je napríklad priestor na modlenie.
Cez nás väčšinou len prechádzajú
Slovensko je v súčasnosti najmä tranzitnou krajinou. Utečenci nemajú veľký záujem zostať u nás natrvalo. Lákajú ich ekonomicky vyspelejšie krajiny Západnej Európy a svoje zohráva aj fakt, že na našom území nemajú historicky vytvorenú svoju národnú či etnickú komunitu.
Keďže v krajine, kde utečenec prvý krát požiada o azyl, prebehne jeho evidencia a vezmú mu odtlačky prstov, stáva sa, že z ďalšej krajiny ich vracajú do tzv. krajiny prvého azylu, takže sa na naše územie mnohí vracajú napriek tomu, že na Slovensku nechcú natrvalo zostať.
Bude ich pribúdať
Počet udelených azylov podľa Ženevskej konvencie, ako aj poskytnutých doplnkových ochrán na Slovensku je percentuálne približne rovnaký ako v iných krajinách. SR však udeľuje menej azylov z humanitárnych dôvodov, pretože nám to naša ekonomická situácia nedovoľuje.
Mnoho ľudí však inštitút azylu zneužíva, dočasne si legalizujú pobyt, pretože kým sa rozhoduje o ich osude, nemôžu byť zo Slovenska vyhostení. Takto sa stáva, že na zlú reputáciu doplácajú najmä „skutoční“ utečenci, ktorí svoje krajiny pôvodu neopustili z ekonomických dôvodov, ale preto, aby si zachránili holé životy.
Predpokladá sa, že počet utečencov bude z roka na rok narastať a že vzniknú ich nové kategórie. Už teraz sa hovorí o tzv. enviromentálnych utečencoch, ktorí budú opúšťať svoje bydliská ( napr. v Bangladéši ), pretože vplyvom globálneho oteplenia sa ich územia stanú neobývateľné.
Informácie poskytla Petra Achbergerová, vedúca oddelenia zahraničnej pomoci a projektov Migračného úradu MV SR.
