Japonský výskumník Masaru Emoto na jednoduchých experimentoch s vodou dokazuje, ako myšlienky a slová dokážu ovplyvniť materiálny svet.
Autori motivačnej literatúry a inštruktori zameriavajúci sa na osobný rozvoj neustále zdôrazňujú silu pozitívneho myslenia. Japonský výskumník a liečiteľ Masaru Emoto tvrdí, že pre tieto hypotézy našiel hmatateľný dôkaz. V sérii kontroverzných experimentov ukazuje, ako pozitívne a negatívne myšlienky a slová ovplyvňujú materiálny svet.
Japonský výskumník sa preslávil dokumentárnym filmom What the Bleep Do We Know, v ktorom ukázal, ako myšlienky ovplyvňujú molekulárnu štruktúru vody. Keďže ľudské telo zo 70 percent tvorí práve voda, tieto dôkazy možu mať ďalekosiahly vplyv.
Emoto v pokuse vložil zrnká rovnakého druhu uvarenej ryže do dvoch nádob. Na jednu nádobu potom napísal „ďakujem“ a na druhú „ty hlupák“. Nádoby umiestnil v miestnej škole, kde mali deti vždy, keď prešli okolo, nápisy prečítať nahlas. Po 30 dňoch obe nádoby skontroloval. Kým ryža v nádobe, ktorú deti zahŕňali vďačnosťou, zostala takmer nezmenená, ryža v druhej nádobe, ktorá bola vystavená osočovaniu, zhnila.
Emoto je presvedčený o tom, že kryštalická štruktúra vody sa láme vždy, keď je vystavená negatívnym slovám. Používanie pozitívnych slov, naopak, pomáha vytvárať malé pevné zhluky, ktoré majú dlhú trvanlivosť. Svoje tvrdenie dokázal aj v ďalšom experimente, keď do nádob nalial identické vzorky špinavej vody, ktoré následne uzavrel v kalifornskom laboratóriu chránenom pred elektromagnetickým žiarením. Následne požiadal dvetisíc ľudí v Tokiu, aby vzorkám vysielali pozitívne myšlienky. Fotografie vodných molekúl pred začiatkom a po skončení experimentu sa od seba diametrálne líšili. Kým tie zo začiatku experimentu po zmrazení nemali takmer žiadnu štruktúru, tie druhé vytvorili krásne vzory.
Kritici Emotovu prácu neustále spochybňujú, Emoto sa však nevzdáva: „Ide o jednu z najzložitejších oblastí z hľadiska dôkazov. Z neustále sa opakujúcich experimentov sme však prišli k záveru, že voda skutočne reaguje na slová. Pri jednom experimente s ryžou sme slová „ďakujem“ a „ty, idiot“ používali v nemčine. Fotografi v našom tíme slovám nerozumeli, výsledky experimentu aj napriek tomu dosvedčili naše tvrdenia.“
V inej verzii experimentu Emoto rozdelil ryžu do troch nádob a zalial ju vodou. Prvej nádobe každý deň opakoval slovo „ďakujem“, druhej „ty, hlupák“ a tretiu ignoroval. Po mesiaci ryža v prvej nádobe začala fermentovať s príjemnou arómou. Ryža v druhej nádobe očernela, ignorovaná ryža v tretej nádobe začala hniť. Výskumník tieto poznatky zdôrazňuje najmä v súvislosti s medziľudskými vzťahmi a v učení a výchove detí. „Mali by sme sa o deti starať, zahŕňať ich pozornosťou, rozprávať sa s nimi. Najviac im ubližuje práve ignorancia,“ hovorí Emoto.
O tom, či je Emotov výskum z vedeckého hľadiska správny, sa dá polemizovať. Nenáročný experiment s vodou, ryžou či rovno v praxi v osobných myšlienkach a v komunikácii s druhými, si však môže vyskúšať každý sám už dnes.
www.odditycentral.com
