BRATISLAVA 21. apríla 2016 (DJ/PR) – Príbeh dvoch ľudí, ktorí sa stretnú za podivuhodných okolností. Obaja na vlastnej životnej križovatke…
Príbeh Muž na úteku, žena dolu hlavou je popretkávaný osudmi zaujímavých postavičiek a ukazuje, že v určitých životných momentoch sme zraniteľnejší a možno aj prístupnejší láske. Psychológ Dan pri poslednej hádke udrie svoju ženu Janu a je zhrozený sám zo seba. Uteká z domu, uteká od svojich problémov, keď stretne Viktóriu, ktorá je na tom ešte horšie.
Po dvojročnom mileneckom pomere s vplyvným politikom je psychicky na dne a rozmýšľa o samovražde.
Autorka Ivana Lacková podsúva čitateľovi vo svoje knihe Muž na úteku, žena dolu hlavou úvahu o tom, aké dôležité je rozhodovať sa správne v tej ktorej chvíli života. Reparát totiž už nemusí prísť nikdy. „Dej čerpá aj zo skutočných osudov ľudí, ktorých som stretla a z dôvodu zachovania ich súkromia som fakty upravila. Žena dolu hlavou je mi veľmi blízka tým, že sa ocitá na dne svojich síl a bojuje. To som musela neraz v svojom živote aj ja, keďže som sa viackrát ocitla v situácií, keď bol život môjho dieťaťa ohrozený. Raz ho takmer prehralo a ja som cítila, ako sa ocitám niekde v suteréne života a na dne svojich síl,“ približuje Ivana Lacková.
Ivana Lacková je autorkou príbehov Zametanie vody , Vínne mušky a Horúco, miláčik. Do svojich kníh vkladá to, čo považuje za dôležité.
Zametanie vody je o prekonávaní životných problémov a vytrvalom hľadaní šťastia, vo Vínnych muškách smerovala k úvahám o tom, aby bol človek čestný a pomáhal druhým aj vtedy, keď to nik nevidí a v Horúco, miláčik tvrdí, že život dokážeme zmeniť k lepšiemu v akomkoľvek veku.
Ivana sa riadi krédom, ktoré si osvojila, keď bojovala o život svojej dcéry: „Aj keď všetci urobia pre vás všetko, čo je v ich silách a stále to nepomáha, ešte je tu Božia pomoc a vy….“ Tvrdí, že práve tieto slová jej pomáhajú vždy, keď prídu ťažké chvíle a keď je potrebné bojovať o niečo, čo dáva ľudskému životu zmysel.
Prečítajte si krátky úryvok z knihy Muž na úteku, žena dolu hlavou:
Žena mala vonku zaparkovanú vitaru, staré terénne auto. Hodila na sedadlo vak, a kým stihla nasadnúť, zastal jej cestu.
„Ponúkam vám pomoc. Viem, že o ňu nežiadate, ale ponúkam.“
„Ďakujem, tušila som už z vášho pohľadu, že urobíte všetko preto, aby ste sa mi dostali pod kožu. Idete na to cez humanitu, pekné,“ ironicky ho ohodnotila.
Pod silným svetlom lampy si všimol, že viečka má opuchnuté ako po plači, pod očami tmavé kruhy a na čele hlboké kolmé vrásky. Zblízka a pod ostrým svetlom vyzerala staršie než v šere baru. Možno to spôsobila irónia v jej hlase, možno prekvapenie z pohľadu na jej tvár zblízka, odrazu o ňu stratil záujem.
„Nejdem po vás, len som ponúkol pomoc, to je všetko,“ prehodil naštvane. Kašľať na domýšľavú ženskú, naozaj si nepotrebuje komplikovať život.
Otočila sa a nasadla do auta. Všimol si, že má sakramentsky pekný zadok. Pôsobivé, ale to jeho postoj nezmenilo. Kašlať na takéto okázalo nezávislé ženské, ktoré aj keď sú v kaši, tvária sa, akoby stáli na stupni víťazov. Keď si však vzápätí urobil psychoanalýzu vlastného postoja, takmer sa rozosmial. Samozrejme, že ho naštvalo, že odmietla jeho pomoc.
branné reakcie jeho mozgu signalizovali – pozor, niekto ti pošliapal ego a ty sa naňho vybodnúť nedokážeš. Jasné, neznáma sa mu stále páčila, ale na to nepotreboval diplom zo psychológie.
Vitara odfrčala, pod kolesami sa jej zvíril prach a Dan tam ešte chvíľu stál, nahlúplo sa usmieval a premýšľal, aký by bol nezáväzný sex s touto divožienkou. Zrejme úžasný.
