V čase, keď teploty vonku klesajú pod nulu, sa kreatívci z rôznych kútov sveta pretekajú v stavbe ľadových sôch, hotelov či barov. Nórsky hudobník Terje Isungset sa ľad rozhodol využiť iným spôsobom – vyrába z neho unikátne hudobné nástroje, ktoré pod jeho prstami ožívajú harmonickými melódiami.
Rodákovi z nórskeho Bergenu učarovala hudba už keď bol malý chlapec, no hranie na harmonike a bicích začal zvládať až v ôsmich rokoch. Na hodiny hudobnej výchovy nemusel dochádzať ďaleko – jeho učiteľom sa stal vlastný otec, ktorý sa živí ako perkusionista v kapele s tanečnou hudbou. Hoci Terje Isungset postupne zvládol hru na takmer všetkých hudobných nástrojoch, tradičné vnímanie sveta piesní ho začalo unavovať. A tak sa pustil do experimentov, za ktoré si vyslúžil prezývku „Iceman“ (Ľadový muž).
Keďže ľadu mal vo svojom rodisku aj na rozdávanie, vynaliezavý Nór začal najprv búšiť do cencúľov. Neskôr sa pustil do výroby vlastných hudobných nástrojov z kúskov ľadovcov, ktoré vylovil z neďalekého jazera. Harfa, gitary, trúbky, lesný roh, marimba či „iceridoo“ – mrazená verzia austrálskej didžeridu – to všetko začalo postupne zapĺňať hudobnú sieň nórskeho muzikanta. Chýry o jeho ľadovej dielni sa postupne šírili svetom a v roku 2006 Terje usporiadal svoj prvý koncert na nórskej hore Geilo. Jeho nečakaný úspech sa stal základom pre festival Icemusic, ktorý sa tu odvtedy koná so železnou, či skôr ľadovou, pravidelnosťou.
„Musím počúvať svoje nástroje. Nie som to ja, kto rozhoduje, ako budú znieť – sú to nástroje, ktoré rozhodujú o tom, ako na nich ja budem hrať,“ hovorí hudobník. Každý z nástrojov, ktoré vyrobí, má jedinečný zvuk. Hoci jeden ľadový lesný roh použil na 50 rôznych vystúpeniach, trúbky či gitary často vydržia len pár hodín. „Nikdy nemôžem dostatočne cvičiť, lebo moje hudobné nástroje sú pri každom vystúpení iné.“
Väčšina Terjeho skladieb má zimnú tematiku, ktorá dokonale zapadá do prostredia, kde sa koncerty konajú. „Keď je skutočne zima – mal som už aj koncerty pri teplote mínus 33 stupňov Celzia – tak ľad znie veľmi praskavo a môžete s ním dosiahnuť viac vysokých i nízkych frekvencií. Čím viac sa teploty dostávajú k nule, tým menej ľad „spieva“. Postupne sa topí a znie ako voda,“ prezradil Terje Isungset. Továrensky vyrobený ľad podľa jeho tvrdení nemá žiaden zvuk a je pre jeho nástroje absolútne nevhodný. Ten najlepší, aký doteraz našiel, pochádzal z ľadovca na severe Švédska. „Môžete mať sto kusov ľadu a desať bude znieť dobre, kým 90 úplne zle,“ dodal hudobník, ktorý trávi veľa času hľadaním kvalitného zamrznutého materiálu.
Keďže jeho nástroje potrebujú mínusové teploty, hudobník najčastejšie vystupuje vonku. K nezvyčajným miestam, na ktorých koncertoval, patrí aj Ľadový hotel vo Švédsku či zamrznuté nórske vodopády. „Musím s ľadom zaobchádzať jemne a počúvať, čo mi hovorí,“ uzavrel hudobník, ktorý si svojou ľadovou hudbou podmanil nielen škandinávsky svet.
www.dailymail.co.uk
