Niekoľko rokov som so sebou bojovala, či mám alebo nemám dať šancu Thajsku, ako svojej ďalšej dovolenkovej destinácii. Niekoľkokrát som navštívila Bangkok, ktorý vo mne nezanechal dobrý dojem a teda som odolávala. Až do marca. Definitívne som sa rozhodla, zabookovala letenky a vybrali sme sa smer Phuket.
Phuket ako taký so svojimi typickými bláznivými ulicami plnými barov, masáží a pouličného občerstvenia vo mne nezanechal veľký dojem. Všade ruské nápisy, Thajčania sa vám snažia predať svoj tovar v ruštine. Nie zrovna moja šálka kávy. Ak nie ste práve typ, ktorý sa chce zabávať každú noc, určite neodporúčam, stačí vidieť raz. Na druhej strane, Phuket nie je len o bláznivých turistických atrakciách, ale aj o neuveriteľne zelenej prírode. Kúsok už od spomínaných rušných stredísk začína mohutný prales a hory, v ktorých sú vybudované hotelové rezorty, často aj s prístupom k vlastnej pláži. Prekrásne! K tomu ak pridáme úžasnú thajskú kuchyňu a milotu miestnych ľudí, budete sa cítiť ako v rozprávke.
Druhý deň nášho pobytu sme sa vybrali na celodenný výlet na Phi Phi ostrov, opičí ostrov a šnorklovať. Viezli sme sa asi hodinu rýchloloďou a obdivovali farbu mora a okolité nespočetné množstvo malých zelených ostrovčekov. Phi phi ostrov je od úspechu filmu „Pláž“ jeden z najnavštevovanejších turistických miest v Thajsku. Množstvo ľudí, ktorí sa tu snažia spraviť si fotku, vás prekvapí. Napriek tomu vám ostrov určite vyrazí dych, farba zelene spolu s tyrkysovou farbou mora je neopísateľná. Máte možnosť prejsť sa aj po okolitej džungli a pozrieť si neskutočne zaujímavé stromy a rastliny, vidieť farebné vtáky a my sme mali šťastie aj na obrovskú tarantulu, ktorá ma ešte dlho bude strašiť v spánku 🙂
Z Phi Phi ostrova sme sa znova ľoďou preplavili na opičí ostrov, ktorý ako tušíte, je plný malých vrtkých opíc. Tie očakávajú turistov, lebo vedia, že niečo dostanú. Musíte si dávať pozor, pretože sú to malé drzane a môžu vám vytrhnúť napríklad telefón, keď sa ich snažíte vyfotiť. Taktiež sa ich neodporúča chytať, pretože sú to predsa len divé zvieratá a môžu vás pohrýzť. Bol to krásny zážitok.
Odtiaľ sme sa odviezli do stredu mora a poskákali s našimi šnorklami do vody, kde sme obdivovali dúhu rôznych farebných rybičiek, od malých po väčšie, od červených po fialové. Nádhera! Na konci dňa sme sa vydali na malý ostrov Khao Lak, kde boli vidieť pozostatky tsunami. Tu si uvedomíte, akú silu tsunami má, pretože keď pozeráte na prírodné katastrofy v pohodlí domova ďaleko od zasiahnutej zeme, nemáte šancu si predstaviť, o čom sa v skutočnosti hovorí.
Zrazu stojíte pri hromade obrovských niekoľkometrových stromov vytrhnutých aj s koreňmi zo zeme. Vidíte trosky domov a reštaurácií, pokrútené železá a dokonca aj podlahu alebo tanečný parket vytrhnutú priamo zo zeme. A vtedy si to uvedomíte a vlejú sa vám slzy do očí. V hoteli, kde sme bývali, sme okrem tradičnej tabuľky v príprade požiara, mali aj druhú, ktorá hovorila, že v prípade tsunami máme utekať na strechu.
Nasledujúci deň sme sa vybrali si pozrieť budhistický chrám vytesaný do obrovskej skaly, ktorý sa tiež nazýva Opičí chrám, ako už tušíte pre množstvo malých chlpatých nezbedníkov, ktorí tu žijú. Z tohto miesta tu vyžaruje neskutočný pokoj a pokora. Odtiaľ sme nastúpili na tradičnú thajskú dlhú drevenú ľoďku a viezli sme sa kajakovať.
Samozrejme mali sme so sebou miestneho kajakára, ktorý nás zobral cez rôzne obrovské jaskyne, prales, ktorý rastie priamo z vody, mali sme možnosť vidieť pestrofarebné kraby, preplaviť sa cez úzku dieru v skale tak, že sme si museli všetci na kajaku ľahnúť a pomáhať si rukami. Videli sme tiež chodiacu rybku, malú rybku ktorá má miesto plutiev niečo ako končatiny, takže môže aj plávať, ale aj vyskočiť na stromy a chodiť po nich. Pri tomto zážitku sme sa cítili ako lndiana Jones 🙂
Neskôr sme navštívili ostrov Jamesa Bonda, kde sa natáčal „Muž so zlatou zbraňou“. Samotný ostrov je neskutočne krásny. Nemohla som prestať fotiť, ale fotka aj tak neukáže samotnú skutočnosť! Na obed sme sa preplavili do moslimskej dediny, ktorá je postavená priamo na vode a žije tu 4000 obyvateľov. Nenájdete tu ani kvapku alkoholu a samozrejme, ani bravčové mäso. Je veľmi zaujímavé vidieť, ako rôzne strávia svoj život ľudia na druhom konci sveta.
Tretí deň nášho pobytu sme sa rozhodli navštíviť rezerváciu, kde zachraňujú slonov. Vznikla v roku 2014. Založili ju mladí ľudia, ktorí milujú zvieratá a aby získali financie na chod charity, robia denne výlet za zachránenými sloníkmi.
Prišli nás zobrať otvoreným džípom priamo do hotela a cesta do stredu džungle trvala asi niečo vyše hodiny. Po príchode nám porozprávali o slonoch v Thajsku, väčšina sa využíva na ťažkú prácu ako napríklad nosenie betónu.
Ostatné sa cvičia na prechádzky s turistami, kde ich nosia na chrbtoch. Dozvedeli sme sa, že všetci majú zlomené chrbtové kosti, pretože sedadlo, ktoré im upevňujú na chrbát, má vyše 80 kilogramov a plus samotná váha turistov. Veľmi by som chcela apelovať na všetkých, ktorí sa do Thajska chystajú, prosím vynechajte túto skúsenosť. Kvôli vašej fotke sú slony bité od bábätka a veľmi trpia. Určite si takýto život nezaslúžia. V rezervácii sme všetci spolu pripravili jedlo pre sloníky (dospelý slon zje denne až 200kg ovocia) a išli sme ich kŕmiť.
Popritom sme ich maznali a dávali im všetku svoju lásku a oni si to očividne veľmi užívali. Po „raňajkách“ sme ich vzali na bahenný kúpeľ, čo bol pre nás všetkých asi najsilnejší zážitok, užili sme si kopec srandy a stále sa smiali. Odtiaľ sme všetci prešli do blízkeho jazera, kde sme sloníkov okúpali a taktiež seba 🙂 Nakoniec nás čakal chutný obed v thajskom štýle. Všetkým nám bolo ťažko, keď sme museli odísť, určite sa sem ešte nabudúce vyberiem. Vrelo odporúčam 🙂
Thajsko je krajina, ktorá vo vás môže vyvolať protichodné pocity. Ak sa vyberiete do Phuketu, potom si jednoznačne musíte zaplatiť za celodňové exkurzie, inak vás Phuket sám o sebe neočarí. Ale keď prejdete okolité ostrovy a vyberiete sa do miestneho pralesa, vtedy sa vám môže stať to, čo sa stalo nám, a to že sa sem budete rozhodne chcieť vrátiť!
Monika Baloghová
