Milujem dovolenkový FB, keď ho zaplavia desaťtisíce fotografií Slovákov z celého sveta. Milujem Facebook v lete, keď frustrované statusy vymenia obrázky s usmiatymi ľuďmi od ucha k uchu.
Milujem tie krásne až romantické texty o oddychu a rodine odniekadiaľ od mora, či hôr tam ďaleko za hranicami. Zbožňujem tie statusy a komentáre, kde si ľudia vymieňajú skúsenosti z danej krajiny a konečne nikto nikomu nič nezávidí. Keď iba porovnávajú a zamýšľajú sa nad dobrom a zlom a píšu o tom, čo by na Slovensko priviezli a čo nie. Aké spôsoby podnikania, či života ako takého. Milujem FB v lete, keď sa minimalizujú frustrované statusy či koláže a keď nejakým spôsobom ustupuje do pozadia aj taká tá klasická slovenská závisť. Keď ešte po dovolenke ľudia celé dni sumarizujú, čo by z tadiaľ priviezli na Slovensko a čo nie. Keď obrovské množstvo ľudí zbalí kufre a cestuje.
Demokracia je nádherná. Umožňuje takmer každému žiť tak, ako si zaslúži aj vďaka cestovaniu. Cestovanie totiž mimoriadne obohacuje a rozširuje obzory. Niekedy aj nahnevá, hlavne, ak vidíte, ako to niekde funguje a u nás nie. A to nepíšem iba o bohatých dovolenkových destináciách, ale aj veľmi chudobných krajinách, kde sa však na rozdiel od nás ľudia usmievajú od ucha k uchu a vidíte, že úprimne. Pritom majú zďaleka zďaleka menej ako my. Cestovanie je pre rozvoj spoločnosti a krajiny mimoriadne dôležité. Ľudí učí vážiť si to, čo máme a byť náročnými na to, čo nám chýba.
Život denne dokazuje, že vzdelanie nie je zárukou múdrosti, ale cestovanie podľa mňa áno. Keby som bola premiérkou tejto krajiny, každému skončenému stredoškolákovi by som zákonom prikázala a zaplatila letenku podľa vlastného výberu, aby sa po roku vrátil a zistil, čo vlastne od života chce a kam má krajina smerovať. Či na niektoré treťotriedne slovenské univerzity len pre vzdelanie, alebo za vyspelými krajinami sveta. Cestovanie totiž učí byť náročnými na seba, ale aj okolie. Toto by však urobil iba taký premiér, ktorému na krajine skutočne záleží a naozaj ju chce dostať medzi krajiny „prvej ligy.“ Vždy keď pri voľbách zverejnia výsledky sa pýtam, koľko z tých ľudí, ktorí volia zlodejov, podvodníkov, iných kriminálnikov, či nacionalistov prekročili aspoň raz hranice nášho štátu. Koľkí z nich vlastne vedia, čo od života naozaj môžu žiadať a ako môžu byť nároční. Možno by to celé, takmer 28 rokov od nežnej revolúcie, vyzeralo u nás inak a konečne by sme sa tomu Švajčiarsku začali aspoň približovať.
Milujem letný Facebook. Napĺňa ma nádejou , že čím viac uvidíme za hranicami, tým väčšiu nádej máme doma. Dôstojne žiť. Nie ako tvrdí náš pán premiér, ktorý za prednosť Slovákov označil skromnosť, že dokážu vyžiť aj z minima.
Prednedávnom sme leteli najväčším dopravným lietadlom sveta pre 853 cestujúcich. Väčšina v lietadle boli Slováci a vraj je to takto pravidelne. A vôbec to neboli len bohatí cestujúci zo Slovenska. Práve naopak, obyčajní ľudia, ktorí sa neuspokoja s minimom, ale od života žiadajú viac. Obyčajní ľudia, ktorých museli až v lietadle (v strednom veku leteli po prvý raz) upozorniť, že tento let nie je „cesta vo vlaku na rekreáciu“, a že v nočnej leteckej linke rušia ostatných cestujúcich. Nech sú tichšie a posadajú si na miesta aj s fľaškami a chlebmi v ruke. Naozaj celé lietadlo rušili, ale napriek tomu som mala dobrý pocit. Slováci naozaj ďaleko viac cestujú ako pred rokmi. Možno aj táto početná skupinka zo stredného Slovenska na prvej dovolenke pri mori pochopí, že si zaslúži ďaleko viac, ako si na prvý let lietadlom šetriť až do 50 rokov.
Národná banka Slovenska stále čaká na výmenu starých bankoviek. V obehu je neustále 2,22 mld slovenských korún, čo je 73,7 mil EUR. Preboha, kde tie peniaze sú? Kde si ich ľudia poschovávali tak, že ich nenašli ani ich dediči? Škoda, že sme ich radšej neinvestovali do cestovania. Možno by to u nás vyzeralo dnes inak.
Čím viac budeme cestovať, tým viac budeme náročnejší na verejný život u nás a aj sami na seba. Milujem letný dovolenkový nefrustrovaný FB. Pekne, nech sa tie cestovateľské fotografie na mňa len valia!
Lucia Tomečková
