Novinár a prekladateľ Michal Zoldy reaguje na aktuálnu situáciu v slovenskom zdravotníctve, ale aj celkovo v spoločnosti: Všetci sme elita – pacient ale štrajkovať nepôjde
Som proti tomu, aby sa z príslušníkov akejkoľvek profesie robila elita, vrátane lekárov, novinárov a trebárs… áno, aj učiteľov. Dokonca si vôbec nemyslím, že elitou sa stáva iba taký jedinec, ktorý vyštudoval nejakú vysokú školu. Takto som ja neuvažoval a uvažovať nikdy nebudem.
V istom zmysle je zdravotníctvo ako celok, so všetkými typmi nemocníc, kliník a polikliník s ich lekármi a zdravotnými sestrami vo vedomí národa monopolom. Ak si chorý, nemáš chudák inú možnosť len ísť hľadať pomoc v monopole. Môžeš síce vyhľadať populárneho bylinkára alebo ľudového liečiteľa, ale ten konkurentom monopolu nikdy nebude.
Faktom je, že ak máš akútny zápal slepého čreva, alebo chytíš žlčníkové kamene či trpíš na cholesterolom upchaté cievy, prípadne ťa od nervozity trápi žalúdočný vred a ten ti nebodaj praskol, musíš ozlomkrky k lekárovi. Robiť frajera nemá zmysel. Za normálnych okolností nik nejde rád do nemocnice, dokonca sa jej veľa ľudí stráni a obáva sa jej ako čert svätenej vody. Poznáte aj takých hrdinov, ktorí nenávidia akékoľvek „pirule“ a boja sa ako malé deti aj injekcie.
Za súčasnej situácie okolo Visolajského trápnych handrkovačiek s ministrom Šaškom si podľa mňa monopol strelil do vlastnej nohy. A napokon vyšlo s hanbou najavo aj to, že ide predsa o peniaze, o tých posratých 63 eur. Niežeby im človek nefandil, ale konsolidujúcemu ľudu ide na nervy spôsob, akým sa to deje.
Visolajského zlovestný pohľad smeruje z nejakého dôvodu kamsi k podlahe, kým minister Šaško sa díva priamo do očí alebo do kamery, neuhýba pohľadom. Aj takú vec si človek všimne a nechce veriť, že s tým zachmúreným pohľadom je Visolajský vlastne pediatrom, hoci detskí lekári mávajú zväčša milú tvár a milý pohľad. To by človek neveril… platovo už predstihli aj českých kolegov, ale oni driapu od vlády ešte aj oných žobráckych 63 eur.
Nuž, to v krajine, kde odjakživa existovala korupcia a obálky pre niekoho v bielom plášti, nevrhá na monopol dobré svetlo. Ak nie si spokojný s kaderníctvom, ideš do iného, ak sa ti nepáči jeden obchod, ideš do druhého, ak nie si spokojný s jedným autoservisom, nájdeš si iný, ale monopolu v bielych plášťoch sa nevyhneš, ak ide o zdravie a život. Som ale proti tomu, aby boli lekári a zdravotné sestry považovaní za osobitne protežovanú elitu. Nie, elitou sme tu všetci!
Ak lekárovi praskne pred domom plynová prípojka, ani najlepší cievny chirurg si ju „nezašije“, ak chce mať tepelné čerpadlo, tak si na to musí zavolať odborníkov, ak vyloží pred domom zabalený odpad v čiernom vreci, tiež musí niekto prísť a odniesť ho preč.
Všetci sme elita, vážení, nielen vy v bielych plášťoch, lebo aj vaše vily musel naprojektovať niekto, kto na to vyštudoval ako projektant. Takže nehrajme to na elitu, nakoniec aj ten najlepší lekár chodil do strednej školy, kde ho ktosi učil.
Spomínam si, ako sa rodičia istého môjho spolužiaka obrátili v zúfalstve na môjho otca, matematika a fyzika, autora stredoškolských učebníc matematiky, s prosbou o naliehavú pomoc ich synovi, ktorého prijali na lekársku fakultu, kde ho čakala ťažká skúška z fyziky, z ktorej sa vyletuje, aby ho môj otec z tej fyziky pripravil, inak by sa Janko nemohol stať na Záhorí pediatrom. No vidíte, aj nádejný mladý pediater potreboval niekoho, aby sa tým pediatrom mohol stať… a tak k nám chodil celé týždne na fyziku.
Isté je jedno, nerobme vo vlastnom záujme z lekárov akúsi jedinú, osobitne chránenú a hýčkanú elitu, ktorá potrebuje špeciálne podmienky a zaobchádzanie. Lebo sa to tu už rozmáha a metastázuje hore dolu po celom štáte ako rakovina, keď sa za nedotknuteľnú elitu považujú najnovšie už aj seriáloví herci, kadejakí pofidérni umelci a samozrejme, akože inak, aj sebavedomí novinári.
Nie vážení, nikto nie je elita – buď sme elitou všetci do nohy, alebo nik! To je môj odkaz lekárom. Apropó, občas to Visolajského ľudia účelovo dramatizujú a sťažujú sa na technické nedostatky nemocničných budov – isteže, ale o to im ani tak nejde.
Videli ste už pracovne prednostov a primárov? Ja áno, ani jedna nevyzerala byť v dezolátnom stave, rovnako ako aj slušne vybavené lekárske izby, ktorých som za svoj život tiež videl viac než je zdravé. To sa nedá porovnať s podmienkami práce takých šičiek v Makyte Púchov, ktorá teraz ide všetko prepúšťať, alebo v rozhorúčených železiarňach, kde ak nevypiješ za smenu 6 litrov tekutín, tak si mŕtvy. Vážení, nerobte z nás blbcov, ktorí žerú seno. Máte pre svoju výborne platenú prácu relatívne dobré podmienky, v porovnaní s inými profesiami.
Neviem ako to teraz dopadne, či bude parlament kvôli Visolajskému zasadať aj na Štedrý deň, lebo všetci už zaliezli až do februára do svojich teplých domácností.
Mimochodom, poslanec parlamentu je ďalšia profesia, ktorá sa tu chce hrať na elitu, ale tam by som do tej budovy s originálom našej Ústavy návštevy zo škôl na balkón radšej nevodil, lebo tam to už úrovňou rokovaní vyzerá skôr ako v krčme piatej cenovej skupiny. Takže vyvesiť tam radšej oznam „Mládeži vstup prísne zakázaný!“
Ako vravím, som proti elitárstvu a som zároveň pripravený aj čeliť akejkoľvek kritike za tento svoj revolučný názor. Hoci som, pravdu povediac, ani vo sne netušil, že raz budem musieť verejne vyjadriť aj takú logickú a samozrejmú vec. Nuž ale, to nevymyslíš, to je naše Slovensko.
Poznámka redakcie: Komentár prinášame v pôvodnom znení bez úprav.
